Klimatická zmena patrí medzi najväčšie výzvy, ktorým čelí moderná spoločnosť. Napriek tomu mnohí stále nerozumejú jej komplexnosti.
Ján Rapan, viceprezident International Climate Adaptation Research Institute (iCARI), vysvetľuje historické súvislosti, vplyv antropogénnych (človekom spôsobených) aktivít na klímu a potrebu presných emisných modelov.
V rozhovore pre agentúru SITA zdôraznil, že riešenie klimatickej zmeny si vyžaduje nielen vedu, ale aj pragmatizmus a globálnu spoluprácu.
Príbeh emisií: Od industriálnej revolúcie po súčasnosť
Industriálna revolúcia v roku 1850 znamenala začiatok éry masívneho rozvoja. Výroba ocele v roku 1870 nielen podporila industrializáciu, ale spustila aj rast antropogenických emisií.
Tento trend pokračoval počas 20. storočia, vrátane období svetových vojen, kedy sa potreba priemyselnej výroby ešte viac zvýšila. Až po druhej svetovej vojne bol nárast viditeľne vyšší, čo sa prejavovalo aj v koncentrácii CO2 v atmosfére.
Vyjadrenia povrchných klimatických aktivistov často skĺzavajú do osobných prejavov bez zodpovednosti za obsah - VIDEO
Automobilová revolúcia, ktorú spustil Henry Ford v roku 1908, otvorila cestu masívnej spotrebe benzínu. Rapan vysvetlil, že tento posun nielen zvýšil závislosť na rope, ale zároveň prispel k vytvoreniu globálnych dodávateľských reťazcov, ktoré spoločne vplývajú na tvorbu emisií. „Od roku 1984 po dnešok sa vypustilo rovnaké množstvo emisií ako za celé obdobie od roku 1850 do roku 1984,“ zdôraznil Rapan.
Klimatická zmena prináša najväčšie výzvy pre spoločnosť, mnohí však stále nerozumejú jej komplexnosti – VIDEO
Tento fakt poukazuje na zrýchlený postup antropogénnych vplyvov na klímu. Dáta z Primap-hist datasetu, ktoré mapujú emisie od počiatku industriálnej éry, spoločne s datasetmi ohľadom koncentrácie CO2 v atmosfére ukazujú na hlbokú transformáciu ekosystémov a ich narastajúce zaťaženie.
Práve množina multispektrálnych dát ukazuje, že ekosystém bol s vysokou pravdepodobnosťou schopný do konca druhej svetovej vojny ešte zvládať nárasty emisií. iCARI k tomu pripravuje samostatný výskum.
Zásadný vplyv na emisie mali aj veľké geopolitické zmeny. Po druhej svetovej vojne došlo k expanzii priemyselných odvetví, ako je chemický a oceľový priemysel, čo viedlo k ďalšiemu zvýšeniu emisií. Tento trend pokračoval až do 70. rokov, keď svet začal diskutovať o prvých environmentálnych politikách.
Mechanizmy prírody: Oceány, fotosyntéza a ich limity
Prírodné mechanizmy, ako oceány a fotosyntéza, sú hlavnými bariérami voči akumulácii uhlíka v atmosfére. Oceány, ktoré pokrývajú 71 % zemského povrchu, absorbujú veľkú časť emisií.
Avšak so zvyšovaním povrchovej teploty vody sa ich schopnosť spracovávať CO₂ znižuje. „Prirodzené cykly dnes už nedokážu držať krok s antropogénnym vplyvom,“ vysvetlil Rapan.
S rastúcimi teplotami sa degraduje nielen absorpcia v oceánoch, ale aj fotosyntéza na súši. Dlhodobé obdobia sucha a vysokých teplôt výrazne znižujú schopnosť lesov a iných biotopov absorbovať uhlík, čo vytvára začarovaný kruh.
Tento proces má ďalekosiahle dopady nielen na klímu, ale aj na biodiverzitu. Zmena klímy ohrozuje ekosystémy, ktoré sú kľúčové pre globálnu ekologickú rovnováhu.
Podľa Rapana je preto nutné investovať nielen do mitigácie (zmiernenia, pozn.red.), ale aj do ochrany prirodzených bariér, ako sú lesy, mokrade a oceány. A to je súčasťou Klimatickej adaptácie, ktorá v sebe prináša oveľa väčšie výhody ako len samotná mitigácia.
Adaptácia: Praktická odpoveď na klimatickú zmenu
„Nemôžeme bojovať proti klimatickej zmene, pretože tento boj prehráme,“ tvrdí Rapan. Namiesto toho odporúča adaptáciu a pragmatickú mitigáciu, teda znižovanie emisií s ohľadom na reálne možnosti. Ako príklad uviedol rastúci podiel emisií z krajín BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika), ktoré dnes produkujú až 50 % svetových emisií.
Čína, označovaná za „továreň sveta“, prekonala v roku 2004 USA ako najväčšieho producenta emisií. Tento vývoj je podľa Rapana úzko prepojený s historickým presunom priemyslu zo Západu do Ázie. Napriek tomu však Rapan zdôrazňuje, že Čína nesie spoluzodpovednosť za tento proces, pretože bola ochotná prijímať zahraničné investície za cenu ktorú vidíme každý deň na grafoch emisií v Číne. Rastú. Rastú neuveriteľne.
Rapan tiež upozornil na nárast emisií v nových členských krajinách BRICS, ako sú Irán, Etiópia, Arabské Emiráty či Egypt. Tento trend ukazuje, že klimatické výzvy si vyžadujú koordinované riešenia na báze kritického uvažovania a so zníženou dávkou politiky.
Presnosť ako výzva: Od modelov k reálnym dátam
Emisné kalkulácie sú podľa Rapana často založené na nepresných modeloch a priemeroch, ktoré nereflektujú realitu. „Odhady z odhadov sú nepostačujúce pre modernú klimatickú politiku,“ uviedol. Kritizoval aj populárne kalkulačky uhlíkovej stopy, ktoré často nemajú vedecký základ.
Ako alternatívu navrhol zavedenie presnejších systémov zberu dát. Napríklad pri automobiloch by sa mohli zaznamenávať reálne nájazdy a spotreba paliva, čo by umožnilo presnejšie výpočty emisií. Takéto opatrenia by mohli zlepšiť transparentnosť a efektivitu klimatických politík.
„Klimatická zmena tu bola a bude, aj keď my tu už nebudeme,“ poznamenal Rapan. Zdôraznil, že riešenie klimatickej krízy si vyžaduje globálnu spoluprácu a odvahu riešiť veľké problémy, nielen „upchávať malé diery“. Medzinárodné konferencie, ako je COP, však často neprinášajú konkrétne riešenia. Rapan prirovnal súčasný prístup k „chodení okolo mláky bez pokusu ju vysušiť.“
Viceprezident iCARI tiež upozornil na potrebu presnejších modelov a dát, ktoré by reflektovali realitu. Len tak môžeme efektívne reagovať na výzvy, ktoré klimatická zmena prináša.