Topenie ľadu spomaľuje rotáciu planéty a mohlo by narušiť internetovú prevádzku, finančné transakcie a GPS. Analýza ukazuje, že klimatická kríza spôsobuje predlžovanie každého dňa, pretože masové topenie polárneho ľadu mení tvar planéty, referuje portál The Guardian.
Dlhšie dni kvôli vode
Vedecké pozorovania ukazujú, že ľudská činnosť zásadne mení Zem a prírodné procesy, ktoré prebiehali miliardy rokov. Zmena dĺžky dňa, hoci je merateľná v milisekundách, môže potenciálne narušiť internetovú prevádzku, finančné transakcie a GPS navigáciu, ktoré sú závislé od presného merania času.
Dĺžka dňa na Zemi sa v geologickom období neustále predlžovala kvôli gravitačnému odporu Mesiaca na oceány a pevniny. Avšak topenie grónskych a antarktických ľadovcov v dôsledku globálneho otepľovania spôsobeného ľudskou činnosťou viedlo k redistribúcii vody z vysokých zemepisných šírok do svetových oceánov, čo spôsobilo akumuláciu vody bližšie k rovníku a tým Zem zhrubla. To spomaľuje rotáciu planéty a ešte viac predlžuje deň.
Zmeny sú vidieteľné
Nedávny výskum potvrdil ľudský vplyv na planétu tým, že prerozdelenie vody spôsobilo posun osi rotácie Zeme – severného a južného pólu. Ďalšie štúdie ukázali, že emisie uhlíka spôsobené ľudstvom zmenšujú stratosféru.
„Môžeme vidieť náš vplyv na celý zemský systém, nie len lokálne ako nárast teploty, ale zásadne meníme spôsob, akým sa Zem pohybuje a otáča,“ uviedol profesor Benedikt Soja z ETH Zürich vo Švajčiarsku. „Vďaka našim emisiám uhlíka sme to dosiahli za len 100 alebo 200 rokov, zatiaľ čo predtým riadiace procesy prebiehali miliardy rokov, a to je pozoruhodné.“
Klíma ovplyvňuje aj technológie
Ľudské meranie času, založené na atómových hodinách, je mimoriadne presné. Avšak presný čas jednej otáčky Zeme sa mení kvôli prílivu a odlivu Mesiaca, klimatickým vplyvom a pomalému odrazu zemskej kôry po ústupe posledných ľadovcov.
Tieto rozdiely je potrebné zohľadniť, dodal Soja: „Všetky dátové centrá, ktoré prevádzkujú internet, komunikáciu a finančné transakcie, sú založené na presnom načasovaní. Presný čas potrebujeme aj na navigáciu, najmä pre satelity a vesmírne lode.“
Výskum uverejnený v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences of the USA použil pozorovania a počítačové rekonštrukcie na posúdenie vplyvu topiaceho sa ľadu na dĺžku dňa.
Rýchlosť spomaľovania sa od roku 1900 do roku 2000 bola od 0,3 do 1,0 milisekundy za storočie. Od roku 2000 sa však, keď sa topenie zrýchlilo, zrýchlila aj rýchlosť zmeny na 1,3 ms/cy. „Táto súčasná rýchlosť je pravdepodobne vyššia ako kedykoľvek za posledných niekoľko tisíc rokov,“ uviedli vedci.
„Predpokladá sa, že v nasledujúcich desaťročiach zostane približne na úrovni 1,0 ms/cy, aj keď sa výrazne obmedzia emisie skleníkových plynov. Ak sa emisie neznížia, rýchlosť spomaľovania sa do roku 2100 zvýši na 2,6 ms/cy, čím predbehne mesačné prílivy ako jediný najväčší faktor, ktorý prispieva k dlhodobým zmenám dĺžky dní,“ dodali.
Dr. Santiago Belda z Univerzity v Alicante, ktorý nebol členom výskumného tímu, uvádza: „Táto štúdia je veľkým pokrokom, pretože potvrdzuje, že znepokojujúci úbytok ľadu, ktorým trpí Grónsko a Antarktída, má priamy vplyv na dĺžku dňa, čo spôsobuje predlžovanie našich dní. Toto kolísanie dĺžky dňa má zásadné dôsledky nielen pre spôsob merania času, ale aj pre GPS a ďalšie technológie, ktoré riadia náš moderný život.“
