Klimatická kríza donútila kvety k zmene, ktorá narúša vzťah trvajúci milióny rokov

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Klimatická kríza donútila kvety k zmene, ktorá narúša vzťah trvajúci milióny rokov
Macešky sa adaptovali na nové podmienky tým, že ich kvety sú menšie a produkujú menej nektáru. Ilustračné foto: GettyImages
Tento článok pre vás načítala AI.

Lúku plnú pestrých kvetov kedysi navštevovali desiatky druhov hmyzu. Dnes je táto lúka tichšia, menej živá. A kvety, ktoré tam stále kvitnú, už nie sú také, aké si pamätáme. Nie, príroda sa nezastavila – prispôsobuje sa. Kvety sa menia, vzdávajú sa svojich opeľovačov a začínajú si vystačiť samy. Prečo? Odpoveďou je klimatická kríza a dramatický pokles hmyzu.

Evolúcia v rozšírenom režime

Štúdia z Francúzska ukázala, že divé macešky (Viola arvensis), ktoré rastú neďaleko Paríža, prechádzajú evolučnou transformáciou. Za posledných 20–30 rokov sa ich kvety zmenili.  Sú o 10 percent menšie a produkujú o 20 percent menej nektáru. Podľa vedcov sú tieto zmeny  odpoveďou na stále menší počet opeľovačov. Kvety, ktoré kedysi lákali hmyz bohatou ponukou nektáru, sa teraz sústreďujú na prežitie prostredníctvom samoopelenia.

Naša štúdia ukazuje, že macešky sa vyvíjajú tak, aby neboli závislé na svojich opeľovačoch,“ hovorí Pierre-Olivier Cheptou, vedec z Francúzskeho národného centra pre vedecký výskum. „Vyvíjajú sa smerom k samoopeleniu, kde sa každá rastlina reprodukuje sama so sebou, čo funguje krátkodobo, ale môže obmedziť ich schopnosť prispôsobiť sa budúcim zmenám životného prostredia,“ upozorňuje vedec.

Starodávne vzťahy sa rúcajú

Rastliny a opeľovače spolupracovali milióny rokov – rastlina ponúkala nektár, hmyz zase prenášal jej peľ. Tento vzťah bol základom života na Zemi, no klimatická kríza ho rozvracia. Úbytok hmyzu, zaznamenaný v celej Európe, zanecháva za sebou prázdno. Napríklad v nemeckých prírodných rezerváciách klesla populácia hmyzu za posledných 30 rokov o 75 percent. Bez opeľovačov sa kvety musia prispôsobovať – niektoré musia produkovať  menej nektáru, iné menia tvary, aby prilákali iný druh hmyzu.

Začarovaný kruh

Tieto zmeny majú ďalekosiahle následky. Keď kvety poskytujú menej nektáru, hmyz nachádza menej potravy, čo ďalej urýchľuje jeho pokles. Tento začarovaný kruh môže viesť k destabilizácii celých ekosystémov. Navyše, ak rastliny preferujú samoopelenie, strácajú genetickú rozmanitosť, ktorá je kľúčová pre ich prežitie v meniacich sa podmienkach.

Vedci varujú, že tento proces už možno nepôjde zvrátiť späť, pretože rastliny sa už zmenili. To znamená, že aj keby sa počet opeľovačov stabilizoval, kvety by sa už nemuseli vrátiť k svojim pôvodným stratégiám.

Prečo na tom záleží?

Môže sa zdať, že ide len o kvety. Ale v skutočnosti ide o celú sieť života. Kvety, hmyz, vtáky, ľudia – všetci sme prepojení. Pokles jedného článku môže spustiť reťazovú reakciu, ktorá ovplyvní poľnohospodárstvo, biodiverzitu a nakoniec aj našu existenciu.

Kvety sa však nemenia iba v Európe. Napríklad v Kolumbii a Kostarike sa náprstníky, zavlečené z Európy, prispôsobili opeľovaniu kolibríkmi. Aj keď je tento jav fascinujúci, zároveň ukazuje, ako rýchlo sa príroda musí prispôsobovať vplyvom ľudskej činnosti.

Čo môžeme urobiť?

Vedci zdôrazňujú, že sú potrebné okamžité opatrenia na ochranu opeľovačov. To zahŕňa obmedzenie používania pesticídov, ochranu prirodzených biotopov a podporu biodiverzity. Každý z nás môže prispieť – od výsadby kvetov pre včely až po zmenu spôsobu, akým pestujeme a konzumujeme potraviny.

Príroda nám vysiela jasný signál. Je na nás, či budeme počúvať. Kvety na poliach síce našli spôsob, ako prežiť bez hmyzu, no otázka znie – ako dlho vydrží tento krehký kompromis?

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať