Júl bol najteplejším zaznamenaným mesiacom na Zemi, potvrdili európski vedci

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Teplotné rozdiely v Bratislave
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.

Európska služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus zverejnila údaje za júl a potvrdila, že júl 2023 bol s veľkým náskokom najteplejším zaznamenaným mesiacom na Zemi.

Nezvyčajný rozdiel

Júlová globálna priemerná teplota 16,95 stupňa Celzia bola o tretinu stupňa vyššia ako predchádzajúci rekord z roku 2019, oznámila v utorok služba Copernicus Climate Change Service, ktorá je súčasťou vesmírneho programu Európskej únie. Globálne teplotné rekordy sa pritom obvykle prekonávajú o stotiny alebo desatiny stupňa, takže tento rozdiel je nezvyčajný.

„Tieto rekordy majú hrozivé dôsledky pre ľudí aj pre planétu vystavenú čoraz častejším a intenzívnejším extrémnym javom,“ uviedla zástupkyňa riaditeľa programu Copernicus Samantha Burgess.

Vlny horúčav v celom svete

Smrtiace vlny horúčav sa počas júla vyskytli na juhozápade Spojených štátov a v Mexiku, Európe i Ázii. Podľa rýchlych vedeckých štúdií je pritom na vine človekom spôsobená klimatická zmena v dôsledku spaľovania uhlia, ropy a zemného plynu.

Dni v júli boli od 2. júla horúcejšie ako dosiaľ zaznamenané. Celý mesiac bol taký mimoriadne teplý, že Copernicus a Svetová meteorologická organizácia vydali oznámenie, že ide pravdepodobne o najteplejší mesiac už niekoľko dní pred jeho koncom. Utorkové výpočty to oficiálne potvrdili.

Teplejší mesiac o 1,5 stupňa Celzia

Mesiac bol o 1,5 stupňa Celzia teplejší ako v predindustriálnom období. V roku 2015 sa pritom štáty sveta dohodli, že sa pokúsia zabrániť dlhodobému otepľovaniu – nie jednotlivým mesiacom či rokom, ale desaťročiam, ktoré by boli o 1,5 stupňa teplejšie ako v predindustriálnom období.

Minulý mesiac bol taký horúci, že bol o 0,7 stupňa Celzia teplejší ako priemerný júl v rokoch 1991 až 2020, uviedla služba Copernicus. Svetové oceány boli o pol stupňa Celzia teplejšie ako v predchádzajúcich 30 rokoch a severný Atlantik bol o 1,05 stupňa Celzia teplejší ako priemer. V Antarktíde tiež zaznamenali rekordne nízky stav morského ľadu, ktorý bol 15 % pod priemerom pre toto ročné obdobie.

Ohromujúci rekord

Záznamy programu Copernicus siahajú do roku 1940. Táto teplota by bola tiež vyššia ako v ktoromkoľvek mesiaci, ktorý zaznamenal americký Národný úrad pre oceány a atmosféru, ktorého záznamy siahajú až do roku 1850. Vedci však tvrdia, že v skutočnosti ide o najteplejší mesiac za oveľa dlhšie časové obdobie.

„Je to ohromujúci rekord, ktorý z neho robí celkom jasne najteplejší mesiac na Zemi za posledných desaťtisíc rokov,“ vyjadril sa klimatológ Stefan Rahmstorf z Postupimského inštitútu pre výskum klímy v Nemecku, ktorý nebol členom tímu programu Copernicus.

Názory klimatológov

Rahmstorf sa pritom odvolal na štúdie, ktoré využívajú letokruhy stromov a iné náhradné údaje ukazujúce, že súčasné obdobie je najteplejšie od začiatku holocénu, teda približne pred 10-tisíc rokmi. A pred začiatkom holocénu bola doba ľadová, takže by bolo dokonca logické povedať, že toto je najteplejší záznam za posledných 120-tisíc rokov, skonštatoval.

„Júl by nás nemal zaujímať preto, že je to rekord, ale preto, že to nebude rekord na dlho,“ poznamenala klimatologička Friederike Otto z londýnskej Imperial College s tým, že „je to ukazovateľ toho, ako veľmi sme zmenili klímu. Žijeme vo veľmi odlišnom svete, na ktorý naša spoločnosť nie je veľmi prispôsobená“.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Friederike OttováSamantha BurgessStefan Rahmstorf
Firmy a inštitúcie CopernicusEU Európska úniaImperial College LondonWMO Svetová meteorologická organizácia