Predstavte si tanier plný ryže, zemiakov alebo chleba. Vyzerá rovnako ako pred desiatimi rokmi, chutí podobne, zasýti vás. A predsa je niečo inak. Vaše telo z neho dnes získa viac kalórií, no menej toho, čo naozaj potrebuje – minerálov, bielkovín a stopových prvkov. Dôvodom nie je len spracovanie potravín či moderný životný štýl. Na vine je aj niečo oveľa väčšie a menej viditeľné: rastúci obsah oxidu uhličitého v ovzduší.
Vedci dnes čoraz častejšie upozorňujú, že klimatická zmena neovplyvňuje len počasie, suchá či povodne. Ticho a systematicky mení aj zloženie našich potravín. A výsledky najnovšieho výskumu z Holandska naznačujú, že ide o zmenu, ktorú by sme nemali ignorovať.
Viac CO₂, viac úrody… ale za akú cenu?
Oxid uhličitý je pre rastliny základnou „potravou“. Čím ho majú viac, tým rýchlejšie rastú. Práve preto sa CO₂ cielene využíva v moderných skleníkoch – napríklad v Holandsku, ktoré patrí medzi najväčších poľnohospodárskych exportérov sveta. Vyššia koncentrácia plynu znamená vyššie výnosy. Aspoň na prvý pohľad dobrá správa.
Lenže tím vedcov z Leidenskej univerzity, vedený lektorkou Sterre ter Haar, sa rozhodol pozrieť hlbšie. Namiesto jednej plodiny či jednej štúdie porovnali takmer 60-tisíc meraní naprieč 43 plodinami a 32 živinami. Ryža, pšenica, zemiaky, paradajky, cícer – potraviny, ktoré tvoria základ jedálnička miliárd ľudí.
Výsledok? Rastliny síce pri vyšších hladinách CO₂ produkujú viac hmoty, no ich vnútorné zloženie sa mení. Nie jemne, ale „dramaticky“, ako to opisujú samotní autori štúdie.
Menej zinku, menej bielkovín, viac rizík
Jedným z najznepokojujúcejších zistení je pokles dôležitých minerálov. Zinok, železo či bielkoviny – látky nevyhnutné pre imunitu, rast, vývoj mozgu a celkové zdravie – sa v mnohých plodinách objavujú v nižších koncentráciách.
Priemerný pokles živín bol vyčíslený na 3,2 %, no v niektorých prípadoch ide o oveľa viac. Napríklad obsah zinku v cíceri by pri vyšších koncentráciách CO₂ mohol klesnúť až o 37,5 %. V základných plodinách, ako je ryža a pšenica, vedci zaznamenali významný úbytok bielkovín, železa aj zinku.
Zároveň sa objavil ďalší znepokojivý trend – nárast obsahu olova. To už nie je len otázka „chudobnejších“ potravín, ale aj potenciálnej toxicity.
Zachránia netopiere budúcnosť tequily? Tento ikonický nápoj môže zaniknúť
Skrytý hlad: keď kalórie klamú
Možno si poviete, že ak máme dostatok jedla, problém to nie je. Lenže vedci upozorňujú na fenomén tzv. skrytého hladu. Ide o stav, keď ľudia prijímajú dostatok – alebo dokonca nadbytok – kalórií, no chýbajú im základné živiny.
Výsledkom môžu byť oslabená imunita, únava, poruchy rastu u detí či vyššie riziko chronických ochorení. A to aj v krajinách, kde hlad v tradičnom zmysle slova neexistuje.
Podľa výskumu je situácia o to vážnejšia, že koncentrácia CO₂ v atmosfére už dnes dosahuje približne 425 častíc na milión. Vedci pritom porovnávali „bezpečnú“ úroveň 350 ppm s hodnotou 550 ppm, ktorú môžeme dosiahnuť už okolo roku 2065. Zmena teda nečaká na budúce generácie – už prebieha.
Nie je to len o CO₂, ale ten hrá veľkú rolu
Nie všetci odborníci tvrdia, že za všetko môže výlučne oxid uhličitý. Výživa pôdy, používanie hnojív, šľachtenie plodín či poľnohospodárske postupy zohrávajú dôležitú úlohu. Aj výskumník Jan Verhagen z Wageningenskej univerzity upozorňuje, že ide o komplexný problém.
Zároveň však dodáva, že meniace sa hladiny živín v rastlinách sú faktom a výživa je kľúčovou súčasťou potravinovej bezpečnosti. Ignorovať tento trend by bolo krátkozraké.
Americká odborníčka Courtney Leisnerová z Virginia Tech vníma holandskú štúdiu ako dôležitý základ pre ďalší výskum. Podľa nej môže pomôcť navrhovať nové stratégie šľachtenia plodín, ktoré by dokázali lepšie odolávať meniacim sa podmienkam prostredia.
Čo s tým môžeme robiť?
Vedci sa zhodujú v jednom: cieľom nie je vyvolávať paniku. Skôr otvoriť tému, o ktorej sa doteraz hovorilo málo. Ak vieme, že sa zloženie potravín mení, môžeme na to reagovať.
Riešením môže byť šľachtenie výživovo bohatších odrôd, zmena poľnohospodárskych postupov, lepšie hospodárenie s pôdou či úprava stravovacích odporúčaní. No prvým krokom je priznať si, že problém existuje.
Jedlo budúcnosti sa rodí dnes
Potraviny sa menia spolu so svetom okolo nás. To, čo dnes považujeme za samozrejmosť, môže mať o pár desaťročí úplne iné vlastnosti. Ak chceme, aby nás jedlo nielen zasýtilo, ale aj vyživilo, budeme musieť premýšľať inak – ako pestujeme, čo jeme a ako reagujeme na zmeny, ktoré sa dejú potichu, no vytrvalo.
