Dáta o kvalite ovzdušia sú často prezentované spôsobom, ktorý môže zavádzať verejnosť. Ján Rapan, viceprezident International Climate Adaptation Research Institute na sociálnej sieti Linked In (iCARI), upozorňuje na možné nepresnosti v dátach, ich vizuálnu manipuláciu a konflikt záujmov spoločnosti IQAir.
Manipulácia s dátami?
Nedávny článok publikovaný v magazíneTrends názvom „Jediná krajina v Európskej únii má ovzdušie dostatočne čisté na dýchanie“ sa opiera o údaje zo správy švajčiarskej spoločnosti IQAir. Autor článku tvrdí, že Estónsko je jedinou krajinou v EÚ, ktorá spĺňa odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)pre kvalitu ovzdušia.
Podľa Jána Rapana, viceprezidenta International Climate Adaptation Research Institute (iCARI), však spôsob, akým IQAir zhromažďuje a interpretuje dáta, vyvoláva vážne metodologické otázky. Správa IQAir kombinuje údaje zo štátnych monitorovacích staníc (38 % podiel) a súkromných senzorov (62 % podiel), pričom chýba transparentnosť v tom, ako sú tieto dáta spracovávané.
Navyše, článok v Trende bol pravdepodobne prevzatý zPolitico.eubez riadneho uvedenia zdroja, čím sa môže ďalej šíriť nepresná interpretácia informácií. Rapan upozorňuje, že vizualizácie v médiách môžu byť zavádzajúce, keďže spôsob, akým sú dáta prezentované, môže behaviorálne ovplyvniť vnímanie závažnosti problému.
Manipulácia s vizualizáciami a vnímanie problému
Graf v článku zobrazuje priemerné ročné hodnoty prachových častíc PM2.5, ktoré pochádzajú zo spaľovania fosílnych palív (ropa, benzín, nafta) a dreva. Vizuálna prezentácia týchto dát je však kľúčová – farebné odtiene použité v grafe môžu behaviorálne vyvolávať pocit znepokojenia, hoci skutočné rozdiely v hodnotách nemusia byť dramatické.
Napríklad, stupnica hodnôt v grafe je nastavená v krokoch po 5 μg/m3, pričom Slovensko má hodnotu 13.6 μg/m3 pre rok 2024. Zaujímavé však je, že krajiny s vyššou úrovňou spaľovania fosílnych palív, ako Rusko, Španielsko či Nemecko, sú zobrazené bledoružovou farbou, čo vizuálne pôsobí ako „OK“. Podobne na tom je Poľsko, ktoré má podobné hodnoty ako Slovensko, no podľa Rapana farebne nepôsobí ako problémová krajina.
Dáta od IQAir: Otázna metodológia
IQAir v správe uvádza, že ich údaje pochádzajú z 40 000 monitorovacích staníc v 8 954 lokalitách v 138 krajinách. V prípade Slovenska správa čerpá údaje z 43 miest, pričom však nie je transparentne uvedený ich oficiálny zdroj.
Navyše, v databáze IQAir sa objavila chyba – údaje o Slovensku údajne poskytuje Czech Hydrometeorological Institute. Ako je to možné?
Problémy s metodológiou IQAir:
- IQAir tvrdí, že ich dáta pochádzajú primárne z real-time zberu, no zároveň deklaruje preberanie údajov z národných monitorovacích sietí (napr. SHMÚ na Slovensku). Ktoré údaje sú teda skutočne primárne?
- IQAir vykonáva agregáciu dát na princípe hodinových priemerov, z ktorých následne počíta ročný priemer.
- Použitie populáciou váženého priemeru v prípade PM2.5 je metodologicky otázne. Keďže v rôznych oblastiach sa používajú rôzne zdroje vykurovania (drevo, uhlie vs. plyn, elektrina), tento spôsob výpočtu môže skresľovať expozíciu populácie.
- Nie je jasné, ako IQAir narába s chýbajúcimi hodinovými údajmi, čo môže mať výrazný vplyv na výsledky.
Aká je realita?
Podľa Air Quality Guidelines (AQG) od WHO sú stanovené tieto limity pre PM2.5:
- Denný limit: 15 μg/m3
- Ročný limit: 5 μg/m3
Na Slovensku zberá údaje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý ich posiela Európskej environmentálnej agentúre (EEA) a WHO. Údaje sa zbierajú v 43 lokalitách, čo predstavuje len 1,5 % slovenských miest a obcí (2927 obcí celkovo).
V databáze WHO (verzia 6.1, dostupná od 31. januára 2024) sú však údaje zo Slovenska len do roku 2021. V EEA Datahub sú naposledy dostupné údaje do konca roka 2022. To znamená, že IQAir nemôže tieto dáta reálne používať na interpretácie pre rok 2024.
Ako médiá (ne)pracujú s dátami
Články, ktoré čerpajú z IQAir, často využívajú vizualizácie evokujúce znepokojenie:
- Farebné škály sú nastavené tak, aby pôsobili alarmujúco.
- Neuvádzajú sa možné chyby merania ani rozsah neistoty v dátach.
- Metodológia výpočtov nie je transparentne komunikovaná, čo môže spôsobiť falošný dojem o rozdieloch medzi krajinami.
Keď tieto metodologické limity nie sú v článkoch explicitne uvedené, vznikajú zavádzajúce interpretácie, ktoré môžu ovplyvniť verejnú diskusiu aj politické rozhodnutia.
IQAir: Dáta verzus obchodné záujmy
IQAir nie je len analytická organizácia, ale aj predajca zariadení na čistenie vzduchu. Na ich stránke si môžete kúpiť:
- Čističky vzduchu
- Monitorovacie senzory
- Filtračné systémy
- Ochranné masky
Otázkou ostáva, do akej miery môže byť ich spracovanie dát ovplyvnené obchodnými záujmami. Ak sú výstupy IQAir formulované tak, aby vykresľovali situáciu s ovzduším ako kritickú, môže to motivovať ľudí k nákupu ich produktov.
Kvalita dát je kľúčová
Dnes čelíme situácii, keď sa názory často zamieňajú s faktami a články sa publikujú bez dostatočného pochopenia metodológie.
Ako upozorňuje Ján Rapan, ak by sme pri politických rozhodnutiach uplatňovali rovnaký kritický prístup, aký máme napríklad voči geopolitickým vyhláseniam veľmocí, možno by sme sa vyhli povrchným zjednodušeniam a následne neefektívnym dotačným programom.
V International Climate Adaptation Research Institute (iCARI) preto spolu s odbornými partnermi vyvíjame presný, otvorený a transparentný systém monitorovania kvality ovzdušia, ktorý umožní verejnú kontrolu a povedie k efektívnym riešeniam.
Pretože bez kvalitných dát nemôžeme prijímať kvalitné rozhodnutia.
