Aké sú priority programu ĽS-HZDS do parlamentných volieb?
Medzi priority nášho programu patrí agrárna politika, ktorú považujeme nielen za vládnu, ale aj spoločenskú prioritu. Za rezort pôdohospodárstva nesie naša strana priamu politickú zodpovednosť a preto máme túto agendu dôsledne rozpracovanú a odlišuje nás od ostatných politických strán. Zároveň medzi naše priority patrí problematika práce a sociálnej politiky. Máme pripravených viacero nástrojov na zvýšenie zamestnanosti. Rovnako je našou prioritou dostupná zdravotná starostlivosť pre všetkých. Volebný program máme rozpracovaný do 14 tematických okruhov, v ktorých je uvedených desať základných téz pre každú oblasť.
Pozastavím sa pri agrárnej politike. Skúste povedať aspoň dve konkrétne opatrenia.
Agrárna politika je úzko prepojená s vidiekom. Takže oživenie pôdohospodárstva spájame s podporou rozvoja vidieka. Máme záujem o zabezpečenie potravinovej bezpečnosti s dostatočnou ponukou čerstvých, kvalitných, zdravých slovenských potravín. Chceme znížiť DPH z 19 na šesť percent pre vybrané druhy potravín. Už v tomto volebnom období sa nám podarilo znížiť túto daň na produkty predaja z dvora. Túto nižšiu sadzbu chceme presadiť na vybrané druhy potravín a to nielen v rámci uvedeného predaja.
Čiže o ktoré druhy potravín by malo ísť?
Boli by to takzvané základné potraviny. Teda pečivo a mliečne výrobky.
Dá sa povedať, že zníženie DPH na vybrané potraviny bude zásadnou požiadavkou ĽS-HZDS pre vstup do vlády? Ide mi o to, ako vážne myslíte tento predvolebný sľub.
Bude to jedna z tém, s ktorými budeme prichádzať na rokovania s koaličnými partnermi. V oblasti agrárnej politike máme aj ďalšie návrhy, ktoré sú pre nás dôležité. Budeme napríklad presadzovať zrovnoprávnenie podmienok pre farmárov. Sme proti diskriminácii slovenských farmárov. Osobitnú pozornosť budeme venovať rastu konkurencieschopnosti, zvýšeniu živočíšnej výroby. Budeme posilňovať ochranu pôdohospodárskej a lesnej politiky. Sme za predĺženie zákazu predaja pôdy zahraničným osobám, ktorý u nás platí do roku 2011, o ďalších päť rokov.
Prečo chcete brániť predaju pôdy zahraničným vlastníkom?
Nie je ešte vhodný čas na to, aby sa trh s poľnohospodárskou pôdou otvoril aj zahraničným subjektom.
ĽS-HZDS rezort pôdohospodárstva mala na starosti štyri roky. Fluktuácia ministrov však na čele tohto ministerstve bola dosť veľká. Mali ste tam štyroch ministrov.
Personálne výmeny na tomto ministerstve sa neprejavili v agende rezortu a na uskutočňovaní agrárnej politiky. Prvýkrát boli dorovnané platby poľnohospodárom na EÚ povolených maximálne 30 percent v roku 2007 a darí sa ich udržať na tejto úrovni aj v rokoch 2008 a 2009. Pritom v roku 2006 bolo vyrovnávanie týchto platieb utópiou. Zaviedol sa spomínaný predaj z dvora. Zaviedol sa program školského ovocia a zeleniny, podpora pre mliečne automaty. Prvýkrát sa vytvorila priama platba pre živočíšnu výrobu. Politika ĽS-HZDS bola vždy postavená na výraznom agrárnom programe.
Môžete povedať, že ĽS-HZDS bude mať záujem o kreslo ministra pôdohospodárstva záujem aj po júnových parlamentných voľbách?
Predpokladám, že ak sa ĽS-HZDS stane súčasťou budúcej vládnej koalície, bude zachovaná kontinuita vo vedení rezortu. Teda návrh na nového ministra pôdohospodárstva bude opätovne predkladať ĽS-HZDS.
V úvode rozhovoru ste spomenuli, že medzi priority vašej strany patrí i sociálna politika. Nezamestnanosť a jej rast sa však vláde, ktorej súčasťou je aj ĽS-HZDS, nedarí zvládnuť.
V dôsledku krízy sa zvýšila miera nezamestnanosti a opäť sa prehlbujú regionálne rozdiely. ĽS-HZDS chce v oblasti zamestnanosti presadiť a podporiť zamestnanosť prehodnotením výšky odvodov. Takýmto spôsobom motivovať zamestnávateľov na udržanie zamestnanosti i vytváranie nových pracovných miest. Sme však aj za zavedenie regionálnej minimálnej mzdy, tak aby v regiónoch, kde je nižšia životná úroveň, nerástla minimálna mzda takým tempom, ako v regiónoch, kde je dostatok investorov. Tým chceme prilákať investície aj do lokalít, kde nie je dostatok pracovných príležitostí. Chceme to preto, aby podnikatelia svoje investície smerovali viac na východ Slovenska a takto vytvorili pracovné miesta aspoň pre časť nezamestnaných.
Ako by sa taká regionálna minimálna mzda určovala?
Sledovala by sa miera nezamestnanosti v okrese. Nešlo by tak o región, ale o mieru nezamestnanosti v danom regióne. Našou ambíciou v strednodobom výhľade je však napríklad rozbehnúť nové priemyselné odvetvie biotechnológie, ktoré rovnako vytvára priestor pre vznik nových pracovných príležitostí. ĽS-HZDS presadzuje politiku poskytnutia práce ľuďom a nielen dávok. Štát sociálneho blahobytu by sa nemal vzdávať zodpovednosti za ekonomický vývoj v krajine, teda musí aktívne vstupovať do tvorby sociálnych a ekonomických politík.
Vráťme sa ešte k vášmu návrhu znižovať odvody. Je takýto návrh vôbec reálny, keď Sociálnej poisťovni dnes chýbajú peniaze na vyplácanie dôchodkov?
Fondy Sociálnej poisťovne i zdravotných poisťovní sú napäté. V oblasti finančnej politiky sme za zjednotenie výberu daní a odvodov. Úspory, ktoré by sa dosiahli takýmto zjednotením, by sa mohli prejaviť v čiastočnom znížení výšky odvodov. Konkrétne parametre by museli zohľadňovať vývoj verejných fondov. Nemôžme k tomu pristúpiť radikálne, ale racionálne s dôsledným posúdením vplyvu tohto rozhodnutia.
Koalícia Smeru-SD a KDH by nebola udržateľná celé štyri roky. Viedla by k predčasným voľbám. Kresťanskí demokrati sú pomerne nestabilní koaličný partner.Marián Klenko
Skúste však povedať, kedy by podľa vás mohlo dôjsť k takémuto zníženiu odvodov a odhadnúť aspoň približnú výšku usporenej sumy.
Zníženie by mohlo byť reálne od začiatku roku 2011. Kvantifikáciu by sme konkretizovali až po dôkladnej analýze. Nepredpokladám však, že by to zníženie odvodového zaťaženia bolo v prvej fáze vyššie ako tri percentá.
ĽS-HZDS mala v správe okrem rezortu pôdohospodárstva aj justíciu. Štefan Harabin vyvolával rozporuplné reakcie svojimi návrhmi.
Kritika Štefana Harabina parlamentnou opozíciou bola neobjektívna a výrazne spolitizovaná. Napríklad kým v roku 2006 bolo na okresných súdoch v občianskoprávnych agendách viac ako 76 000 vecí. Ku koncu roka 2009 sa ich počet znížil na 57 000. Prišlo k zvýšeniu počtu prejednávaných vecí. Na krajských súdoch došlo ešte k výraznejšiemu vyriešeniu starých vecí, keď v roku 2006 bol počet reštančných vecí v občianskoprávnych agendách viac ako 12 000 a v roku 2009 5 500. Tieto fakty sa nespomínajú rovnako ako rozšírenie činnosti centra právnej pomoci. V súčasnosti má centrum 12 kancelárií a päť konzultačných pracovísk. Uskutočnili sa opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Ľudia prichádzali o byty pre úžernícke potreby. Novely Štefana Harabina tieto praktiky zastavili. Dnes už nemôžu úžerníci požičiavať za vyššie úroky ako poskytujú banky. V rezorte za celé štyri roky neboli predražené tendre a nákupy. To, že kritika rezortu bola politická a nie vecná potvrdzuje aj fakt, že jedna z kritičiek vedenia rezortu sa objavila na kandidačnej listine opozičnej strany.
Nespomenuli ste však pokus o zrušenie Špeciálneho súdu, či odpor proti zákonu o preukazovaní pôvodu majetku.
O protiústavnosti Špeciálneho súdu rozhodol Ústavný súd. Politici by mali toto rozhodnutie rešpektovať a pri schvaľovaní zákonov vychádzať z jeho rozhodnutí. My sme sa k Špeciálnemu súdu stavali kriticky vždy s odôvodnením, že je to neštandardný, nesystémový prvok v systéme justície. Majú ho krajiny, ktoré mali problémy s terorizmom. Slovensko nie je v takej situácii. Agenda, ktorú častokrát riešil Špeciálny súd je prejednávaná aj na okresných súdoch, kde systém ochrany sudcov a ich ohodnocovanie nie je také, ako na Špeciálnom súde.
Hovoríte, že kritika Harabina bola spolitizovaná. Harabin si však tiež akoby cez disciplinárne konania riešil vzťahy so svojimi kritikmi.
Disciplinárne stíhanie sa dotýkali sudcov, ktorí si neplnili svoje povinnosti tak, ako si zrejme mali plniť. Rezort je na jednej strane kritizovaný za nečinnosť pri urýchľovaní konaní, ale na druhej strane, keď chce ministerstvo stíhať tých, ktorí sú za to zodpovední, tak to znovu vyvoláva kritické reakcie opozície.
ĽS-HZDS ako najmenšia koaličná strana bola akosi v tieni tej najväčšej, Smeru-SD. Z jej tieňa ste nedokázali vystúpiť celé štyri roky.
ĽS-HZDS vychádza z politiky nového stredu. Nie sme ideológiou zaťažená strana. Uprednostňujeme pragmatické riešenia pred ideologickými prístupmi. Svoje prirodzené miesto vidíme v centre politického spektra. Aj na medzinárodnej úrovni sme začlenení v Európskej demokratickej strane, ktorá je v Európskom parlamente súčasťou ALDE. Teda ako strana uprednostňujeme racionálne pragmatické riešenia pred schematickým klišé ľavicových, alebo pravicových strán. Najmä teraz pred voľbami sa ukazuje, ako konzervatívne, kresťanskodemokratické strany ľahko skĺznu do ľúbivej, častokrát utopistickej ľavicovej politiky, preto je smiešne, keď označujú ĽS-HZDS ako neštandardný politický subjekt. Sami sa nepridržiavajú zásad, ktoré sú typické pre stredopravé strany a skĺzajú do populizmu. Pre ĽS-HZDS boli vždy dôležité tri piliere. Kresťanský, sociálny a národný. Prípade kresťanského piliera sme ale nikdy nesledovali nejaké dogmatické presadzovanie svojich predstáv o usporiadaní spoločnosti. Skôr sme vychádzali z hlbokého humáneho posolstva, ktoré je vlastné pre kresťanskú civilizáciu. Sociálny rozmer politiky pre nás znamená zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň a rovnosť príležitostí. V oblasti národnej politiky to nie je útočenie na iné etniká, alebo iné národnostné spoločenstvá, ale ponúknuť pozitívny rozvoj SR.
Hovoríte o presadzovaní pragmatických riešení. Ktorých napríklad?
Boli sme stranou, ktorá presadila v programe vlády príplatok k príspevku pri narodení prvého i druhého a tretieho dieťaťa. Tieto námety vyšli z našej politickej strany. A sme radi, že si ich osvojili aj ďalší koaliční partneri a najmä preferenčne najsilnejší politický subjekt. Takých príkladov môžeme použiť viac.
Vrátim sa trošku naspäť k jednej z predchádzajúcich otázok. Ľudia málo vedia o dvoch menších koaličných stranách. Úspechy vlády vnímajú ako úspechy Smeru-SD a teda ĽS-HZDS a SNS stoja v tieni.
V postavení, keď vládu tvoria tri strany, pričom jedna strana má väčšinu ministrov vo vláde, je pomerne ťažké presadiť sa pri strane Smer-SD. Ale napriek tomu pozitívne hodnotíme vznik tejto koalície. Občania si takúto konfiguráciu strán na začiatku volebného obdobia želali a bola vytvorená aj na základe programového prieniku, ku ktorému dospeli koaliční partneri.
Stavia centristické smerovanie ĽS-HZDS do polohy, že po júnových voľbách môže spolupracovať s kýmkoľvek?
ĽS-HZDS dlhodobo deklaruje, že si želá pokračovanie v spolupráci so Smerom-SD. Takáto spolupráca už úspešne prebehla pri regionálnych voľbách. Aj dnes deklarujeme, že po voľbách máme záujem ísť do koalície so Smerom-SD. Ideálne by bolo, ak by bola vytvorená dvojkoalícia, v prípade potreby prizvať ďalšieho partnera to bude úloha pre subjekt, ktorý bude zostavovať vládu.
Prebehli už nejaké rokovania o povolebnej spolupráci? Váš predseda upozorňuje, že sa rokuje medzi Smerom-SD a KDH.
O tom, kto bude zostavovať vládu rozhodnú voliči. Riziko návratu pravicových subjektov a ich spolupráca so Smerom-SD je minimálne možná v teoretickej rovine. Takúto koalíciu považujeme za nešťastie pre Slovensko, koalícia Smeru-SD a KDH by nebola udržateľná celé štyri roky. Viedla by k predčasným voľbám. Kresťanskí demokrati sú pomerne nestabilní koaličný partner. O čom sa presvedčil aj Mikuláš Dzurinda. Bolo to KDH, ktoré opustilo vládu a odôvodňovalo neúspešným presadzovaním tzv. kultúrno-etických požiadaviek vo vláde. Smer-SD a KDH sú hodnotovo pomerne vzdialené strany. Predsa len Smer-SD je sociálnodemokratická strana so svojou špecifickou agendou. Kresťanskí demokrati sú konzervatívci rovnako s vlastnou programovou výbavou. Toho, čo tieto dve strany rozdeľuje je viac, ako to, čo ich spája. O ĽS-HZDS to nie je možné povedať. ĽS-HZDS má mnoho politík príbuzných s riešeniami strany Smer-SD.
Sociálna politika Smeru-SD a KDH je však podobná. Zhoda medzi nimi je aj v otázkach justície a spravodlivosti.
S tým nesúhlasím. Čo urobilo KDH za osem rokov vo vláde pre rodinu? KDH má sociálnu politiku predovšetkým deklaratívnej rodine. Reálne pre ľudí neurobili nič. V ekonomickej oblasti boli absolútne závislí od agendy liberálneho krídla SDKÚ-DS. Zameriavali sa vo svojom vládnutí najmä na silové rezorty a tam presadzovali skôr represívne prvky, ktoré častokrát nemali oporu ani v odborných kruhoch a do dnes vyvolávajú polemické reakcie.
Spomenuli ste, že súčasnú koalíciu si pred štyrmi rokmi želali občania. Z prieskumov však dnes vychádza, že občania si skôr želajú ľavopravú koalíciu.
S touto otázkou sa zatiaľ uskutočnil len jeden prieskum verejnej mienky. Na základe tohto prieskumu nie je možné robiť predčasné závery. Podľa nás by bolo vhodné zachovať kontinuitu súčasnej vlády, aby mohla robiť opatrenia, ktoré sa jej nepodarilo naplniť v tomto volebnom období a zároveň aj naplniť víziu sociálneho štátu.
Prieskumy však nedávajú kontinuite priestor. ĽS-HZDS padá pod prah zvoliteľnosti.
ĽS-HZDS padá pod prah zvoliteľnosti len v prípade jednej agentúry, ktorá čelí kritike z viacerých strán a nielen preto, že ide o telefonický prieskum, ale aj pre prieskumy, ktoré neboli robené na reprezentatívnej vzorke. Naopak v troch agentúrach sa ĽS-HZDS objavuje na úrovni šiestich percent. Nás tento výsledok neuspokojuje. Našou ambíciou je v parlamentných voľbách získať minimálne výsledok na úrovni roku 2006, alebo lepší.
Prečo by ľudia mali ísť voliť ĽS-HZDS a nie Smer-SD, s ktorým ste boli štyri roky vo vláde?
Dnes sú ľudia unavení zápasmi, ktoré prebiehajú medzi politickými predstaviteľmi ľavice a pravice. SDKÚ-DS sa vyčerpalo. Nastupujú nové strany v stredopravom spektre, ktoré sa snažia vyťažiť z nespokojnosti pravicových voličov a najmä s politiky Mikuláša Dzurindu. SDKÚ-DS je v konflikte s ľavicovým Smerom-SD, ktorý dominantne pôsobí na politickej scéne. Konflikty medzi týmito subjektmi istým spôsobom traumatizujú spoločnosť, ktorá tak nesústredí pozornosť na riešenie reálnych problémov, dotýkajúcich sa každého občana. ĽS-HZDS v tomto prípade stojí uprostred, medzi týmito stranami. Sústreďuje sa skôr na uskutočňovanie vlastnej politiky. Ľudí môžeme osloviť umiernenou politikou, ktorá sleduje oživenie ekonomiky, ale aj porozumenie a spoluprácu. ĽS – HZDS sleduje potreby občanov.
Mnohým voličom prekáža osoba vášho predsedu.
Pán predseda má svojich odporcov, ale má aj svojich sympatizantov. Z politikov ĽS-HZDS patrí dlhodobo medzi najpopulárnejšie osobnosti. Je to zakladateľ štátu, architekt modernej slovenskej štátnosti. Kritické vnímanie jeho osoby časťou verejnosti nie je odôvodnené a ani objektívne. Skôr je dôsledkom negatívnej politickej súťaže na Slovensku. Pán predseda Mečiar má ako líder strany dlhodobú víziu rozvoja Slovenka, konkretizovanú do uskutočniteľných opatrení v nadchádzajúcich štyroch rokoch. Nová vláda bude musieť uskutočniť viacero zásadných zmien.
Okrem Vladimíra Mečiara sa však ďalší politici v prieskumoch verejnej mienky neobjavujú.
V prvej desiatke sa spravidla objavujú predstavitelia najsilnejšej strany. Bolo to tak aj v čase, keď ĽS-HZDS mala 30 a viac percent. Skôr by som chcel upozorniť, že ĽS-HZDS ako prvá prišla s omladením vedenia. V ostatnom čase sme zaznamenali, že viacero strán akoby kopírovalo túto personálnu politiku ĽS-HZDS. Máme nových podpredsedov, ktorí sú vo funkciách viac ako rok. Priestor v ĽS – HZDS dostávajú ľudia, ktorí nie sú zaťažení minulosťou a majú čo ponúknuť verejnosti.
Ak dostávajú noví mladí ľudia priestor, nie je 16. miesto na kandidátke pre predsedu republikovej rady strany prinízke?
Ak predseda Rady som členom vedenia strany spolu s predsedom strany, ústrednou tajomníčkou a podpredsedami. Pri zostavovaní kandidačnej listiny sme museli zohľadniť aj regionálne princípy a tiež prípadné začlenenie jednotlivých kandidátov do výborov. Z tohto hľadiska má moje umiestnenie na 16. mieste svoje logické opodstatnenie. Pochádzam z regiónu Nitry, z ktorého sú aj dvaja súčasní poslanci parlamentu a na našej kandidačnej listine sa prirodzene objavili v prvej desiatke. Naša strana má ambíciu obstáť vo voľbách. Cieľom je získať aspoň 20 mandátov v NR SR, hoci si uvedomujeme, že to bude veľmi náročné.
Má už ĽS-HZDS predstavu akú bude robiť predvolebnú kampaň?
Do kampane sa zapojíme racionálnym využitím možností a potenciálu strany. Zdroje sú obmedzené. Sústredíme sa na stretnutia s ľuďmi v regiónoch, chceme využiť diskusie v masovokomunikačných prostriedkoch. Samozrejme, zameriame sa na oslovenie voličov prostredníctvom bilboardov a iných nosičov informácií. V kampani budeme vychádzať z programových priorít. V prvom rade sa opierame o prestíž a mienkotvornosť predsedu strany, ktorý je hlavným nositeľom informácií, ale aj popularity ĽS-HZDS.
Máte jasné koľko peňazí použije strana v kampani?
V tejto chvíli je odpoveď na túto otázku predčasná. Konkrétnu odpoveď budeme vedieť dať až po uskutočnení volebnej kampane.
Zhováral sa Radovan Pavlík
