Severská vlna horúčav priniesla do Nórska, Švédska a Fínska rekordné teploty, tropické noci a tragické následky pre ľudí aj prírodu. Vedci varujú, že ide o jasný dôkaz, že pred klimatickou krízou nie je v bezpečí žiadna krajina.
Kožušina sa po rokoch vracia na módne móla a opäť rozdeľuje verejnosť. Kým jedni ju vnímajú ako symbol luxusu a nostalgie, iní ju považujú za neospravedlniteľný relikt minulosti s obrovskou ekologickou stopou.
Júl v Grécku a Turecku sa zmenil na horúce peklo. Miesto turistického raja – ulice plné dymu, horiace olivovníky, nešťastní obyvatelia s jednou taškou v ruke a vrtuľníky, ktoré ako posledná nádej krúžia nad plameňmi.
Tmavnúce oceány, miznúce druhy, výkyvy počasia. Naša planéta volá o pomoc — a možno nečakane sa ukazuje, že jednou z odpovedí na túto výzvu by mohli byť práve ľudia, ktorí premýšľajú a vnímajú svet trochu inak. Neurodiverzní ľudia.
Keď ráno kráčate medzi hrobmi Beethovena, Schuberta, Falca či Hedy Lamarr, možno čakáte ticho, nostalgickú atmosféru a šuchot lístia. No medzi kamennými náhrobkami na Viedenskom centrálnom cintoríne sa mihne niečo živé – nie duch, ale škrečok či iné zviera, ktoré by ste na takomto mieste nečakali.
Vlny horúčav už nie sú výnimočným javom, ale pravidelnou súčasťou leta, ktorá so sebou prináša vážne zdravotné riziká. S rastúcimi teplotami a extrémnymi výkyvmi počasia sa stávajú čoraz nebezpečnejším fenoménom, na ktorý by sme sa mali pripraviť.