Ivan Štefanec, bývalý europoslanec a člen KDH, sa v piatok rozhodol preraziť dno verejnej diskusie jednou vetou: „Hokejisti teroristi“. Tri slová, ktoré obsahujú viac jedu, zjednodušenia a morálnej arogancie, než by sme od človeka s jeho politickou minulosťou mohli očakávať.
Keď označíte troch slovenských hokejistov – Martina Gernáta, Adama Lišku a Adama Ružičku – za „teroristov“ len preto, že hrajú v KHL, robíte niekoľko vecí naraz:
1. Zneužívate najťažší a najstrašidelnejší pojem v modernom politickom slovníku (terorizmus) na útok proti športovcom.
2. Úmyselne stotožňujete jednotlivca s politikou štátu, v ktorého lige hrá.
3. Ignorujete, že takýto princíp kolektívnej viny by sme dnes už mohli aplikovať na desiatky až stovky slovenských športovcov, umelcov, vedcov, lekárov, študentov a podnikateľov, ktorí z rôznych dôvodov pôsobia alebo pôsobili v Rusku.
Krvavé peniaze a selektívna morálka
Štefanec píše o „krvavých peniazoch“. Nech sa páči – poďme sa teda pozrieť, kde všade vo svete tečú „krvavé peniaze“ a kto ich doteraz rád prijímal: – Katarský plyn (financovanie Hamasu) – hrá sa tam MS vo futbale, nikto ho nezrušil – Saudská Arábia (Jemenská vojna, masové popravy) – kupuje si celé futbalové kluby a LIV Golf – Azerbajdžan (etnické čistky v Karabachu) – sponzoruje šachové olympiády a futbalové kluby – Čína (Ujguri, Tibet, nútené práce) – olympijské hry 2022, NBA, stovky európskych firiem.
Štefanec ostro skritizoval nomináciu na olympiádu, bývalý europoslanec označil hráčov KHL za morálny odpad
A predsa sa nikto z vrcholných politikov KDH, či iných strán nerozhodol označiť hráčov PSG, Arsenalu, Newcastlu, Manchesteru City, či účastníkov zimnej olympiády v Pekingu za „morálny odpad“ a „spolupáchateľov genocídy“. Prečo? Lebo je to politicky výhodné cieliť iba na ruský šport a iba na ruskú ligu.
Olympiáda nie je morálny tribunál
Je to jednoduché. Je to viditeľné. A hlavne – nestojí to žiadne osobné ani politické riziko. Skutočná odvaha by vyzerala inak. Buď dôsledne odmietnuť akékoľvek peniaze zo všetkých autoritárskych režimov (čo by zničilo veľkú časť vrcholového športu na svete), alebo priznať, že svet profesionálneho športu už dávno nie je čisto morálnym priestorom a nikdy nebol. Štefanec sa cíti „hanbou a opovrhnutím“.
Trump a Grónsko: Starý nápad v novom kabáte a slabosť Európskej únie - KOMENTÁR
Ja cítim hanbu nad tým, ako ľahko si verejný činiteľ dovolí označiť troch mladých Slovákov za teroristov len preto, že zarábajú na živobytie v lige, ktorá je pre nich momentálne najlepšou (či často jedinou) profesionálnou možnosťou. Olympijská nominácia nie je morálnym tribunálom. Je výberom najlepších dostupných športovcov v danom momente.
A pokiaľ SZĽH neurobil nič nezákonné, tak jediná hanba, ktorá tu skutočne visí vo vzduchu, je hanba z lacného moralizovania a zneužívania najťažších obvinení na dosiahnutie pár lajkov od rozzúrenej časti publika. Keď raz budeme chcieť na Slovensku skutočne diskutovať o etike profesionálneho športu v globalizovanom svete – poďme. Ale prosím – bez nálepiek „terorista“ na vlastných občanoch. To už naozaj patrí do inej kategórie žurnalistiky a inej kategórie politiky.
