Každý mocnár je rád, keď má hlúpy národ. Najväčším nebezpečenstvom pre mocných sú vzdelanci. Tí robia šarapatu, nie hlupáci….Po beletrizovaných životopisoch o Dubčekovi, Štefánikovi, Stodolovi a Baťovi je tu prvý raz žena, spisovateľka Božena Slančíková Timrava. Román Tichá rebelka Timrava od Jozefa Banáša.
Tichá rebelka Timrava
Umelecké meno si dala paradoxne po studničke – Timrave, z ktorej sa napila chladnej vody jej jediná životná láska Jožko Čipkaj a krátko na to zomrel na zápal pľúc. Odmietla sa vydať pod nátlakom, lásku k mužovi nahradila láskou k prostým ľuďom.
Mnohí ju za jej priamosť a pravdivosť nemali radi. Žila v zložitom religióznom, sociálnom, národnostnom prostredí, k žene nežičlivom. Dokázala však, že i v samote zapadnutých dediniek je možné vytvoriť veľké dielo. Aký to krásny príklad ťapákovcom s ich večným – nedá sa!
Vedela, že ak chce piť z prameňa pravdy, musí ísť proti prúdu. Našla odvahu a stala sa prameňom. Každá jej poviedka bola malou vzburou proti nezmyselným tradíciám, rebelovala potichu, ale jej ticho bolo počuť v každom srdci.
Tichá rebelka Timrava je beletrizovaný životopis o významnej žene, spisovateľke, ktorá vytvorila typ psychologickej a spoločensky analytickej poviedky, v ktorej kritizovala naše poklesky, lenivosť, malé nedokonalosti, často tak stúpila ľuďom na otlaky, no vždy tvrdila – opisujem len realitu. Načo by som život prikrášľovala? Aby som klamala ľudí a dávala im práve tie zbytočné ilúzie?
Vypočujte si rozhovor s J.Banášom v knižnom podcaste:
Od prvých strán je tam cítiť ducha doby, atmosféru, autor prispôsobil štýl písania i reč, takže je vidno, že v Polichne, Ábelovej a okolí bol viackrát, naštudoval si množstvo dokumentov, archívov, rozprával sa s miestnymi.
Ak ste niekedy čítali jej poviedky a novely, zaspomínate si na ne a odhalíte, ako vlastne vznikali. Či už to boli slávni Ťapákovci, Skon Paľa Ročku, ale aj Hrdinovia, Všetko za národ, prípadne Skúsenosť, ktorá vzišla z jej osobnej skúsenosti, keď robila spoločníčku v Dolnom Kubíne.
„Bledí sú všetci, deti choré, dom je vlhký, strecha im pomaly padne na hlavu, a oni len vylihujú a čakajú na spasenie. Leniví sú nielen robiť, ale aj myslieť. Hlivia si, už im ani vreskot dieťaťa neprekáža. Keď sa umyjú raz za týždeň, tak je dobre. Košele majú zafúľané, chlapi neobriadení, zarastení, namiesto toho, aby životom riadne kráčali, len sa ťapkajú ako kačice. Ťap, ťap, ťapušky, nemotorní, ťarbaví, ach, škoda reči…“
„Takí ťapákovci,“ zasmiala sa Boženka.
„Veru tak, dobre si to povedala. Sú ako ťapákovci, iné si ani nezaslúžia. Budem ich veru tak aj volať,“ smiala sa pobavená Helenka. „Ťapákovci, namojveru, to sa ti podarilo.“
Čo hovorí na knihu Adela Vinczeová?
Tichá rebelka Timrava je beletrizovaný životopis o žene, ktorá žila v ťažkom období, či už z pohľadu financií, spoločnosti, v rodovo nežičlivej dobe a predsa dokázala vytvoriť dielo európskeho významu. Búrila sa, bojovala, rebelovala a môže tak byť príkladom a inšpiráciou aj mnohým z nás.
Milan Buno, knižný publicista
Informačný servis
