Monitorovacia stanica, ktorá vážila 740 kilogramov, bola ukotvená v hĺbke 22 metrov a necelé dva kilometre od pobrežia a bola zabezpečená silnými kovovými lanami.
Chov dobytka prispieva ku globálnemu otepľovaniu prostredníctvom metánu, ktorý produkujú zvieratá, a tiež odlesňovaním, ktorého cieľom je rozširovanie pasienkov.
Čandraján-2 by mala analyzovať minerály, mapovať povrch Mesiaca a hľadať vodu. Indická vesmírna agentúra (ISRO) úspešne odštartovala svoju druhú lunárnu misiu. Raketa s vesmírnou loďou bez posádky, ktorá by mala na Mesiaci pristáť v septembri, vzlietla z Kozmického centra Satiša Dhawana na ostrove Šríharikota v pondelok o 14:43 miestneho času (11:13 stredoeurópskeho letného času) a podľa šéfa ISRO K. Sivana ju úspešne vyniesla na obežnú dráhu. Štart museli doložiť Stalo sa tak týždeň po tom, čo museli štart misie krátko pred jeho začiatkom odložiť pre technický problém. Vesmírna loď bez posádky nesie orbiter, pristávací modul, ktorý by mal blízko neprebádaného južného pólu Mesiaca vypustiť rover. Ten sa bude po mesačnom povrchu pohybovať po dobu 14 pozemských dní. Bude mapovať povrch Mesiaca Misia Čandraján-2, ktorej hodnota je 141 miliónov dolárov (v prepočte zhruba 125 miliónov eur), by mala analyzovať minerály, mapovať povrch Mesiaca a hľadať vodu. Prvá indická lunárna misia, Čandraján-1, sa v roku 2008 dostala na obežnú dráhu a pomohla potvrdiť prítomnosť vody. India zároveň plánuje do roku 2022 poslať do vesmíru ľudí.