Vedci vďaka DNA zo „žuvačky“ vytvorili podobizeň ženy, Lola žila pred viac ako šesťtisíc rokmi

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Lola, vedci
Vedcom sa podarilo vytvoriť približnú podobizeň ženy, ktorá žila pred viac ako šesťtisíc rokmi v Škandinávii. Nazvali ju Lola. Reprofoto: www.youtube.com

Vedcom sa podarilo vytvoriť približnú podobizeň ženy, ktorá žila pred viac ako šesťtisíc rokmi v Škandinávii. Nazvali ju Lola. Svoju DNA zanechala v „žuvačke“ – čiernohnedej hmote získanej z brezy, ktorú v tom čase používali pri výrobe kamenných nástrojov. V hmote objavili aj stopy po zuboch, pričom si myslia, že ju žuvali, aby bola viac poddajná, alebo tlmila bolesť zubov či iné choroby.

Kompletný ľudský genóm

Je to zároveň prvý prípad, keď sa vedcom podarilo získať kompletný ľudský genóm z tohto obdobia z niečo iného ako z ľudskej kosti. Žena mala pravdepodobne tmavšiu pleť, tmavohnedé vlasy a modré oči.

Geneticky sa viac podobala lovcom žijúcim v pevninskej Európe ako ľuďom zo strednej Škandinávie. Pravdepodobne pochádzala z populácie usadlíkov, ktorí sa po ústupe ľadovcov presunuli do tejto oblasti zo západnej Európy.

Čo patrilo do jedálnička

Vďaka ďalším stopám v „žuvačke“ zistili viac o živote na dánskom ostrove Lolland. Zistili, že do ľudského jedálnička patrili aj lieskový orech a divá kačica. Theis Jensen z Univerzity v Kodani uviedol, že „ľudia v kamennej dobe využívali voľne dostupné zdroje potravy až do neolitu, keď sa na juhu Škandinávie objavili domestikované a poľnohospodárske zvieratá„.

Vedci v „žuvačke“ takisto našli patogény, ktoré zapríčiňujú infekčnú mononukleózu a zápal pľúc, a tiež ďalšie vírusy a baktérie, ktoré sa prirodzene vyskytujú v ústnej dutine, no nespôsobujú žiadne choroby. Vedcov potešil fakt, že vďaka týmto nálezom môžu pozorovať zmeny ľudských patogénov počas rokov.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať