Katarína Augustinič pôsobí v politike od roku 2009. Je bratislavskou mestskou poslankyňou a taktiež poslankyňou mestskej časti Nové Mesto. Komunálna politika má pre ňu svoje čaro, tvrdí však, že niektoré problémy sa dajú riešiť len v celoštátnom meradle. Matka malej dcéry je preto na kandidátke SaS a uchádza sa o post poslankyne do NR SR.
Stali ste sa len nedávno matkou, ale rýchlo ste sa zapojili do svojich aktivít. Ako dokážete skĺbiť svoju kariéru a rodinu?
Hneď ako som usúdila, že to dcérke neuškodí. Samozrejme mám veľkú oporu v manželovi a rovnako mi pomáha celá rodina. A aby som nezabudla, umožňuje mi to predovšetkým moja dcérka, lebo je zdravá a rastie ako z vody. Mne to pomáha tiež – mamičky to určite poznajú, že niekedy je kolobeh okolo dieťatka tak unavujúci, že vymaniť sa z neho na pár hodín je skôr prospešné.
Myslíte si, že je konzervatívny pohľad na rodinu, kde je žena v domácnosti a muž zarába peniaze, prekonaný?
Ťažko povedať, myslím, že dnes už ženy nechcú sedieť doma, majú svoje plány a ambície. Ale mne osobne sa pozícia muža ako hlavy rodiny páči. Nie je to ani o zarábaní peňazí, ale o pocite istoty.
Vašou agendou je aj zavedenie firemných škôlok. Prečo si myslíte, že by mali zamestnávatelia chcieť, aby sa mamička čím skôr vrátila do zamestnania?
Práve dnes som riešila problém mamičky, ktorej dieťatko dovŕši budúci rok 3 roky v januári, jej vtedy končí rodičovská „dovolenka“, musí a chce nastúpiť do práce, ale dieťatko sú ochotní prijať do škôlky až od septembra. Jasličky sú plné a na súkromnú škôlku jednoducho nemá. Myslím si, že aj toto by vyriešili firemné škôlky. Všade, kde sú už zriadené si ich rodičia veľmi pochvaľujú, sú prispôsobené pracovnému času rodiča, veľakrát vidí rodič hrať sa dieťa na dvore z okna svojej kancelárie, má ho takpovediac na dosah. Keď bude mamička, respektíve otecko (lebo na tých netreba zabúdať) spokojnejší, bude s jeho výkonom spokojnejší aj zamestnávateľ a cez odvody a dane i štát. Firemná škôlka je aj úžasný benefit zo strany zamestnávateľa. Mám známeho, ktorý dostal lepšiu pracovnú ponuku, ale odmietol ju, pretože dnes má k dispozícii firemnú škôlku a v nej svoje dievčatko.
Keď už hovoríme o politike, čo vás vlastne motivovalo do nej vstúpiť?
Do komunálnej politiky som sa rozhodla vstúpiť preto, lebo v Bratislave žijem a a budem žiť, preto ma zaujíma, kam toto mesto smeruje. A tiež nie som človek, ktorý len kritizuje a nič nerobí. Verte mi, práce je naozaj dosť, keďže hospodárenie mesta bolo v minulom období doslova katastrofálne.
Kandidujete aj do Národnej rady Slovenskej republiky, ako vnímate hlavné rozdiely medzi komunálnou a celoštátnou politikou?
Komunálna politika je závislá od celoštátnej, keďže sa riadime zákonmi, ktoré schválila práve NRSR. Až príliš často narážame na legislatívne nedostatky a tie sa dajú meniť len na pôde parlamentu. Komunálna politika je však veľká škola, poslanec má veľmi blízko k ľuďom a toto by som si rada ponechala aj na celoštátnej úrovni. Som totiž presvedčená, že politik môže prinášať dobré návrhy len vtedy, ak vychádzajú priamo z potrieb ľudí.
Politici sa predbiehajú v sľuboch, v čom je odlišný Váš pohľad na volebnú kampaň?
Nie je namieste sľubovať niečo, čo dnes viem, že nesplním. Preto ponúkam reálne a hlavne realizovateľné témy, ktorými chcem svoju prácu začať a myslím, že také mám. Zdôrazňujem, že keď chcem niekomu niečo dať, musím vedieť, odkiaľ na to zoberiem. Sľubovať absolútnu istotu a blahobyt pre každého nemienim, lebo sú to len prázdne slová.
Čo im teda ponúknete?
Okrem tém SaS, mám tri hlavné smery – dopravu, rodičovstvo a riešenie vzťahu cirkvi voči štátu. Zastávam názor, že neriešenie problematiky dopravy pre nedostatok financií je len fráza a veľa pozitívnych krokov je možné urobiť aj pri súčasnom financovaní na mestskej i celoštátnej úrovni.
V prípade témy rodičovstva chcem určite znížiť administratívu po narodení dieťatka, ktorá je dnes absurdná. Taktiež chcem riešiť problematiku výšky materského a rodičovského príspevku, uplatnenie rodiča po rodičovskej „dovolenke“ a zlepšiť dostupnosť škôlok a jaslí.
Posledným nosným bodom je riešenie vzťahu cirkvi voči štátu cez odluku. Toto je veľmi náročná téma, ale vždy sa dá nájsť riešenie, ktoré bude znamenať víťazstvo pre obe strany, tak ako je to aj v iných konzervatívnych krajinách. Nikomu nechcem brať náboženstvo, alebo jeho vieru. Aj ja verím. Nie v Boha v ponímaní biblie, ale v dobro.
Na komunikáciu s voličmi ponúkate svoj mail, ale i mobilný telefón. Nebude vypnutý už deň po voľbách?
Určite nie. Toto telefónne číslo mám už 15 rokov a urobila som to aj v komunálnych voľbách. Veľa ľudí mi hovorilo, že to nie je dobre, že sa mi to vypomstí a ľudia ma budú obťažovať, ale vôbec to nie je tak. Ak sa mi niekto ozve, tak preto, že niečo potrebuje a ja, ak je to v mojich silách, rada pomôžem a poradím.
Ideová otázka, prečo ste kandidátkou práve strany Sloboda a Solidarita?
Pretože je to jediná liberálna strana, ktorá presadzuje slobodu občana. Som veľmi tolerantný a otvorený človek – liberál. Mojim heslom je Ži a nechaj žiť.
Čo si myslíte o Gorile?
Že je pravdivá a len potvrdila to, čo si väčšina z nás myslela. Veľmi by som si priala, aby vyšetrovanie prinieslo výsledky a boli potrestaní tí, ktorí majú byť. Bol by to možno prvý prípad a ten by bol mementom do budúcnosti pre ostatných „politikov“.
Bude táto téma zaujímavá aj po voľbách, alebo sa zametie pod koberec?
Veľa záleží od výsledkov volieb, ale ako optimista verím, že nie. Aj keď je to predvolebná kauza, ktorú účelovo niekto vytiahol v pravý čas, verejnosť nesmie dovoliť, aby sa na ňu zabudlo a bola niekde zametená pod koberec.
Sú skutočne nové tváre v politike šancou na zmenu, alebo je iba otázkou času, kedy sa aj oni nechajú kúpiť?
Podľa mňa sú šancou. Dôkazom je komunálna úroveň, kde sa obmenilo takmer celé zastupiteľstvo, zmenil sa primátor a dnes sú viditeľné prvé výsledky, či už v hospodárení mesta, v nakladaní s majetkom mesta, v komunikácii s verejnosťou a tiež v transparentnosti obstarávania a súťaží. Verím, že riešením je čoraz viac otvorená politika, nech politikom ľudia môžu pozerať na prsty. Potom budú nečestné praktiky čoraz ťažšie. Toto sme naštartovali v meste a takto to musí fungovať aj vo veľkej politike. Absolútne odmietam u nás bežný fakt, že politik sa k nejakej nepríjemnej téme jednoducho nevyjadrí. Toto musí skončiť.