Kampaň sa skončila, Gréci sú pred referendom rozdelení

ATÉNY 4. júla (WEBNOVINY) – V Grécku sa v sobotu oficiálne skončila kampaň pred nedeľňajším ostro sledovaným referendom o ďalších úsporných opatreniach a reformách. Výsledok hlasovania by mohol rozhodnúť aj o ďalšom zotrvaní krajiny v eurozóne a politickej budúcnosti ľavicového premiéra Alexisa Tsiprasa.

V súlade s gréckou volebnou legislatívou je 24 hodín pred referendom zakázané organizovanie politických zhromaždení a zverejňovanie prieskumov verejnej mienky, uviedla agentúra AP.

Dva rovnako silné tábory

Podľa prieskumov sú Gréci ohľadne plebiscitu rozdelení na približne dva rovnako silné tábory, takže jeho výsledok nie je možné jednoznačne predpokladať. V piatok, posledný deň kampane, bolo zverejnených päť prieskumov, z ktorých štyri prisúdili tesné víťazstvo stúpencom reforiem. Rozdiel sa však pohybuje len v rámci štatistickej odchýlky.

Prieskumy súčasne avizujú, že si drvivá väčšina, okolo 75 percent Grékov želá zotrvanie svojej krajiny v eurozóne. Grécka vláda vyhlásila referendum o prijatí podmienok veriteľov na riešenie gréckej krízy, čo viedlo k zastaveniu rokovaní Atén s veriteľmi.

Grécka vláda následne nezaplatila splátku dlhu voči Medzinárodnému menovému fondu, zaviedla kapitálové kontroly, dočasne uzavrela banky a obmedzila výbery s bankomatov. Chce tak zabrániť hroziacemu kolapsu finančného systému po vypršaní doterajšieho záchranného programu od Európskej únie.

Tsipras v prípade víťazstva „áno“ odstúpi

Tsiprasova vláda tvrdí, že rozhodné „nie“ v nedeľňajšom hlasovaní by posilnilo jej vyjednávaciu pozíciu o treťom balíku pomoci pre Grécko. V prípade víťazstva tábora „áno“ je v stávke politická budúcnosť premiéra Tsiprasa a jeho vlády. Ten podľa vlastných slov bude rešpektovať akékoľvek rozhodnutie gréckych voličov. Naznačil však, že v prípade víťazstva „áno“ zrejme odstúpi z funkcie.

Pred piatimi rokmi začalo zadlžené Grécko výmenou za medzinárodnú pomoc uplatňovať tvrdé úsporné opatrenia, vrátane prepúšťania štátnych zamestnancov, zníženia minimálnej mzdy, zvyšovania daní a privatizácie. Verejný dlh krajiny však stále dosahuje 177 HDP, celková nezamestnanosť zhruba 26 percent a medzi mladými až 50 percent.