Odporúčame:
Prezident na prijatie Jozefa Čentéša už nevidí dôvod
Čentéš sa sťažuje na ústavnom súde na prezidentovu nečinnosť
Terciárna záležitosť
Jozefa Čentéša zvolil parlament za generálneho prokurátora ešte 17. júna, no do kresla si stále nesadol. Chýba mu podpis prezidenta, ktorý čakal na rozhodnutie Ústavného súdu o pravidlách voľby.
Súd ich síce odobril, no Čentéš sa menovania nedočkal. Gašparovič vyhlásil, že v čase krízy je pre neho prokurátor terciárna otázka.
Čentéš sa snažil dostať na audienciu do Prezidentského paláca, ten však na jeho žiadosť o stretnutie nereagoval. Zvolený prokurátor sa preto obrátil na Ústavný súd, kde napadol nečinnosť prezidenta. Čentéšovu sťažnosť zaregistroval Ústavný súd SR v pondelok a pridelili ju sudcovi-spravodajcovi. Kedy o nej príslušný senát rozhodne, zatiaľ jasné nie je.
Zvolený generálny prokurátor Jozef Čentéš čaká na svoje vymenovanie prezidentom už päť mesiacov. Po tom, čo sa nedostal na audienciu do Prezidentského paláca, nečinnosť prezidenta napadol na Ústavnom súde.
„Ak by došlo potenciálne k rozhodnutiu Ústavného súdu, v ktorom konštatuje porušenie individuálnych práv pána Čentéša na verejnú funkciu, tak potom by došlo k porušeniu týchto práv nekonaním prezidenta, a teda porušením Ústavy a Národná rada by mala začať konanie o obžalobe prezidenta z úmyselného porušenia Ústavy a predčasného ukončenia mandátu prezidenta Slovenskej republiky,“ povedala pre TA3 ústavná právnička Lucia Mokrá.
Podľa právničky by v prípade tohto scenára poslanci nemali na výber. Ústavný súd by o tom, či prezident funkciu stratí, alebo nie, rozhodoval v pléne tajným hlasovaním. „Pokiaľ by v predchádzajúcom rozhodnutí už rozhodol, že došlo k porušeniu práv individuálneho človeka nekonaním prezidenta, čo je v rozpore s Ústavou, tak takýto názor Ústavného súdu je záväzný a je záväzný aj pre samotný Ústavný súd,“ povedala TA3 Mokrá.
Ak by prezident prišiel o funkciu do marcových predčasných volieb, už aj tak oklieštený mandát dočasnej vlády by bol obmedzený. Tá by síce spolu s predsedom parlamentu časť prezidentských právomocí prevzala, jej vládnutiu by to ale nepomohlo.
„Keby nastal dôvod odvolať prezidenta, tak táto vláda, hoci má obmedzený mandát, by ho zastupovať mohla, ale paradoxne, by mala problém pri výkone tých svojich právomocí, na výkon ktorých potrebuje jeho súhlas, pretože z našej Ústavy sa nedá vyvodiť, kto by v prípade, že je prezident zastupovaný, dával vláde súhlas na výkon právomocí,“ uviedol pre TA3 Marián Giba z Katedry ústavného práva PF UK.