BRATISLAVA 29. novembra (WEBNOVINY) – Minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek znižuje konkurencieschopnosť slovenských poľnohospodárov a potravinárov, vyhlásil na štvrtkovom tlačovom brífingu predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík.
Jahnátek sa totiž podľa neho chystá zriadiť špeciálny odbytový fond, do ktorého budú poľnohospodári a potravinári pod hrozbou sankcií odvádzať asi 0,06 % ich tržieb.
Zriadenie odbytového fondu podľa SaS v konečnom dôsledku spôsobí rast cien slovenských potravín a ešte viac zníži ich podiel na pultoch obchodov.
Ročne chce štát do fondu vyzbierať asi tri milióny eur, financie poputujú na reklamu slovenských výrobkov, ktoré budú mať 75-percentný obsah surovín zo Slovenska a získajú Značku kvality SK.
Minister obvinenia odmieta
Podľa exministra pôdohospodárstva Zsolta Simona Značku kvality SK doteraz financoval štát, ročne na ňu vyčlenil asi 200 tis. eur.
„Je nehorázne, aby štát vstupoval do marketingu súkromných firiem a je drzosťou vynucovať si účasť na takýchto aktivitách a ich financovaní,“ skonštatoval podpredseda SaS Ľubomír Galko.
Pripravovaný návrh pritom počíta so sankciami za omeškanie vo výške 0,1 percenta denne, čo je 36 % ročne. „Toto už hraničí s úžerou,“ skonštatoval Galko.
Minister Jahnátek obvinenia odmieta a tvrdí, že žiaden pripravovaný zákon neexistuje.„Žiaden takýto fond neprešiel ani orgánmi ministerstva pôdohospodárstva,“ povedal.
Rokovania takmer ukončené
Jahnátek zároveň tvrdí, že ide o iniciatívu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK), s ktorou momentálne ministerstvo rokuje. „Ministerstvo určite nepôjde iniciatívne do ďalšieho fondu,“ vyhlásil.
Podľa informácií agentúry SITA bol návrh zákona odprezentovaný aj na minulotýždňových informačných dňoch Ministerstva pôdohospodárstva a SPPK v Nitre, ktorých sa zúčastnil aj minister Jahnátek.
„Je nešťastím pre slovenských farmárov, že rezort poľnohospodárstva dostal do rúk nominant, ktorý dodnes nepredstavil pozíciu Slovenska voči Európskej únii v oblasti Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 až 2020,“ povedal Sulík.
Priame platby z Bruselu, ktoré sú u nás výrazne pod priemerom únie majú totiž na hospodárenie podnikov zásadný vplyv. Rokovania o rozdelení priamych platieb v ďalšom sedemročnom období sú pritom už takmer ukončené.