ISLAMABAD 1. decembra (WEBNOVINY) – Pakistan v stredu upokojoval obavy britských a amerických diplomatov, podľa ktorých by sa mohli jeho jadrové zbrane dostať do rúk teroristov. Obavy pracovníkov diplomatických služieb odhalili tajné dokumenty amerického ministerstva zahraničných vecí, ktoré postupne zverejňuje internetovový portál WikiLeaks. Podľa diplomatických hlásení Spojené štáty znepokojuje jadrový potenciál Pakistanu omnoho viac, ako dávajú najavo na verejnosti. Pakistan má podľa hlásení diplomatov budovať jadrový arzenál aj napriek rastúcej nestabilite v krajine. Američania tiež pochybujú o schopnosti Islamabadu zrušiť prepojenia na militantov.
Hovorca pakistanského ministerstva zahraničných vecí Abdul Basit v reakcii na zverejnené dokumenty označil obavy Američanov za nemiestne. „V súvislosti s naším štiepeným materiálom nedošlo k nijakému incidentu, ktorý by jasne ukázal dôkladnosť našich kontrolných mechanizmov,“ uviedol hovorca. „Je čas, rozlúčiť sa s historickými predsudkami voči Pakistanu,“ dodal Basit.
V jednom zo zverejnených hlásení z roku 2009 bývalá americká veľvyslankyňa v Islamabade Anne Pattersonová uvádza, že sa najviac obáva pašovania štiepaného materiálu z pakistanských jadrových zariadení. „Neobávame sa toho, že islamskí ozbrojenci ukradnú celú zbraň. Niekto, kto pracuje vo vedení pakistanských jadrových zariadení, by však mohol prepašovať dostatočné množstvo materiálu na to, aby sa z neho dala vyrobiť jadrová zbraň,“ píše Pattrersonová. K obavám o budúcnosť pakistanského jadrového arzenálu sa pridali aj diplomati z britského ministerstva zahraničných vecí.
Pattersonová v hlásení ďalej dodala, že „nie je šanca, aby sa Pakistan vzdal podpory militantných skupín“. Podľa veľvyslankyne sú militantné skupiny pre pakistanskú vládu „dôležitou súčasťou národného bezpečnostného systému proti Indii“. Bezpečnostné riziko zohráva v Pakistane aj napätie medzi pomerne silnou národnou armádou a úradom pakistanského prezidenta Asifa Alího Zardárího .
Internetový portál WikiLeaks, ktorý v roku 2006 založil Julian Assange, sprístupnil v októbri verejnosti 77-tisíc utajovaných dokumentov americkej armády o bojoch v Afganistane v rokoch 2004 až 2010, čo vzbudilo silný odpor v USA a vo viacerých európskych krajinách. V nedeľu portál zverejnil ďalších 250-tisíc tajných dokumentov americkej diplomacie. Väčšinou ide o hodnotiace správy z amerických veľvyslanectiev.
Medzinárodná policajná organizácia Interpol v stredu oznámila, že vyzvala všetky členské štáty, aby zatkli zakladateľa internetového portálu WikiLeaks Juliana Assangea pre podozrenie zo znásilnenia. Polícia začala Assangea vyšetrovať už v auguste po tom, ako ho dve Švédky obvinili zo znásilnenia a sexuálneho obťažovania, k čomu malo dôjsť počas jeho návštevy krajiny. Assange všetky obvinenia odmieta a označuje ich za pokusy o zdiskreditovanie WikiLeaks.