Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) kritizuje ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD), že v Bruseli nedokázal vyrokovať výnimku pre Slovenskú republiku v súvislosti s mechanizmom povinnej solidarity pri prerozdeľovaní migrantov.
Podľa dohody majú krajiny Európskej únie (EÚ) v roku 2026 buď prijať stanovený počet migrantov, zaplatiť finančný príspevok za neprijaté osoby, alebo poskytnúť alternatívnu podporu štátom najviac zaťaženým migračným tlakom. Niektoré štáty, napríklad Česko či Poľsko, môžu byť od prispievania na nadchádzajúci rok oslobodené. Slovensko medzi tieto krajiny nepatrí.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok po rokovaní ministrov členských krajín Európskej únie uviedol, že Slovensko odmieta mechanizmus povinnej solidarity pri prerozdeľovaní žiadateľov o azyl.
Podľa jeho slov by malo mať Slovensko výnimku vzhľadom na desaťtisíce utečencov z Ukrajiny, ktorých prijala po vypuknutí vojny. „Zvýraznil som pred kolegami, že nerozumiem, prečo Slovensko nebolo zaradené medzi krajiny s možnou výnimkou, keďže sme prijali desaťtisíce utečencov z Ukrajiny. Aj preto sme nemohli podporiť túto časť týkajúcu sa paktu o nelegálnej migrácii,“ uviedol Šutaj Eštok.
Zlyhanie ministerstva vnútra
KDH v tejto súvislosti pre SITA uviedlo, že sú zásadne za to, aby členské štáty EÚ mohli samostatne rozhodovať o tom, ako si budú riadiť vnútornú migráciu.
Koalícia znovu zablokovala diskusiu o policajnej brutalite, opozícia hovorí o úteku Šutaja Eštoka pred zodpovednosťou
Keďže však ide o spoločné hranice, zároveň treba hľadať prieniky, participáciu a spoluprácu v tejto oblasti. „Osobne som sklamaný, že minister vnútra Šutaj Eštok išiel s veľkými ramenami a hrdo do Bruselu, že vyjedná výnimku, ale nevyjednal ju,“ okomentoval výsledky rokovaní v Bruseli podpredseda KDH a exminister spravodlivosti Viliam Karas.
Naopak Česká republika si výnimku vyjednala, čo Karas vníma ako „absolútne zlyhanie slovenského ministerstva vnútra“. Slovensko údajne nedostalo výnimku z dôvodu, že slovenské ministerstvo vnútra poskytlo neskoro príslušné doklady, ktoré neboli natoľko presvedčivé, aby sme ako krajina dostali oslobodenie.
„Vidím za tým absolútne zlyhanie politík vlády Roberta Fica a osobitne ministerstva vnútra, pretože ten priestor na vyrokovanie tam bol, keďže Slovensko má množstvo migrantov z Ukrajiny, vynaložili sme a vynakladáme obrovské prostriedky na migrantov a rovnako aj na pomoc Ukrajine, spĺňali sme všetky parametre na to, aby nám bola udelená výnimka tak ako Českej republike,“ vysvetľoval Karas.
Zamestnanie Uzbekov na Slovensku
„Matúš Šutaj Eštok išiel s ramenami do Bruselu a prišiel so stiahnutým chvostom,“ doplnil svojho kolegu predseda KDH Milan Majerský. Kritizoval, že vláda Roberta Fica hrá pri téme migrácie dve tváre. „Najprv hovorí, že žiadni migranti na Slovensku, a na druhej strane premiér Robert Fico pozýva 140-tisíc Uzbekov na Slovensko. Kde sme sa to dostali?“ pýtal sa Majerský.
Ako ďalej upozornil, so 140-tisíc Uzbekmi prídu aj ich rodiny, ktorí preformátujú slovenskú kultúru na mieste, kde sa usadia. „Nielenže sú to ľudia s iným náboženstvom – sú to moslimovia, ale prichádzajú z krajiny, kde vládne vysoká miera kriminality,“ varoval politik.
Trumpova bezpečnostná stratégia pritvrdzuje voči EÚ
Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zverejnila stratégiu národnej bezpečnosti, v ktorej sa mimoriadne ostro vyjadrujú na adresu EÚ a jej lídrov.
„Je to vážny apel na Európsku úniu a najmä na lídrov EÚ, aby zásadným spôsobom prehodnotili politiky EÚ. Je to výzva na väčšiu sebestačnosť a samostatnosť EÚ, posilnenie vnútorných procesov, ale v tých oblastiach, kde EÚ kompetencie má,“ okomentoval Karas obsah dokumentu.
KDH podľa slov Karasa dlhodobo upozorňuje, že EÚ prekračuje svoje kompetencie, a zasahuje tam, kde by nemala. „Vstupuje do suverenity a integrity členských štátov, posledný príklad je započatie infrigementu proti SR pre novelu ústavy, čo nie je úplne na mieste a nepatrí do kompetencií EÚ,“ hovorí exminister spravodlivosti.
„EÚ je jedinečný projekt a ako KDH budeme robiť všetko preto, aby sa žiadnym spôsobom neoslabila a nerozpadla. Zároveň aleupozorňujeme západné elity – lebo nejedná sa len o Brusel, ale je to o všetkých lídroch EÚ – vráťme sa k riešeniu konkrétnych problémov ľudí, k právnemu základu pre ktorý EÚ vznikla a to sú hospodárstvo, ekonomika a bezpečné hranice,“ apeloval Karas.
Útoky na ropovod Družba
V súvislosti s energetickou bezpečnosťou sme sa poslancov KDH pýtali, ako hodnotia správu, že Ukrajina opätovne zaútočila na ropovod Družba. Ide o už piaty útok za posledný polrok.
„Ukrajina je vo vojne s Ruskom a pri vojne sa používajú všelijaké metódy. V rámci dosiahnutia svojich cieľov sú ruské vojenské sily ochotné útočiť na energetickú infraštruktúru, na zariadenia, ktoré obyvateľom Ukrajiny poskytujú elektrinu a teplo,“ reagoval na správu poslanec KDH Jozef Hajko, podľa ktorého spoliehať sa v takomto čase na potrubný dovoz energonosičov z Ruska je totálna nezodpovednosť.
Podľa Hajka bolo povinnosťou vlády Roberta Fica, aby sa zamerala na to, ako dostať na Slovensko zdroje z iných oblastí a za prijateľné ceny.
Poslanec KDH odmieta argumentáciu, že potrubný plyn z Ruska je lacnejší, lebo je bez tranzitný poplatkov. Hajko upozornil najmä na príklad Českej republiky, ktorá sa rozhodla odoberať z nemeckých prístavov skvapalnený plyn a boli tam vysoké tranzitné poplatky, no dokázali vyrokovať zníženie poplatkov.
„Vláda Roberta Fica mala rokovať, mala hľadať cesty, mala uzatvárať dlhodobé kontrakty, alebo spraviť to, čo Rakúšania, že keď Gazprom nedokázal dodávať plyn do Rakúska, tak ho zažalovali. My sme sa tomu vyhýbali, a otázka plynu a energie sa stala geopolitickou otázkou,“ uzavrel Hajko.
