NEW YORK 24. septembra (WEBNOVINY) – Irán je pripravený podieľať sa na budovaní mieru a bezpečnosti vo svete, bude však naďalej brániť všetky svoje legitímne práva. V prejave na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku to v stredu vyhlásil iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád. Niekoľko delegácií počas jeho prejavu opustilo sálu. Ahmadínedžáda odmietli počúvať delegáti z USA, Francúzska, Austrálie, Argentíny, Kostariky, Británie, Dánska, Nemecka, Maďarska a Nového Zélandu. Prítomná nebola ani izraelská delegácia, ktorá vopred vyzvala na bojkot prejavu iránskeho lídra.
Kontroverzný jadrový program Teheránu Ahmadínedžád vo svojej reči priamo nespomenul. Sústredil sa na kritiku kapitalizmu a „sionistického režimu“, ktorý obvinil z nehumánnej politiky v Palestíne. „Ako môžu niektoré vlády podporovať zločiny okupantov voči bezbranným ženám a deťom?“ spýtal sa iránsky prezident, ktorý nazval izraelskú politiku na palestínskych územiach genocídou. „Je už neprijateľné, aby menšina dominovala politike, ekonomike a kultúre sveta prostredníctvom svojich komplikovaných sietí, aby vytvárala nové formy otroctva a škodila povesti iných krajín, dokonca európskych a amerických, len aby si naplnila svoje rasistické ambície,“ povedal Ahmadínedžád v jednoznačnej narážke na „židovskú konšpiráciu vo svete“.
Iránsky prezident tiež zdôraznil, že jeho krajina je ochotná zmieriť sa s každým, kto „jej úprimne podá ruku“. Zároveň vyzval na globálne jadrové odzbrojenie, no o jadrových aktivitách Iránu nehovoril. Ahmadínedžád si však neodpustil svoje tradičné útoky proti kapitalizmu a Západu, ktorý obvinil z pokrytectva, keďže „presadzuje demokraciu, no porušuje základné princípy“.
https://sita.sk/svet/clanok/49849/Podla-Kaddafiho-v-Bezpecnostnej-rade-sedia-teroristi.html
Za súčasnú svetovú hospodársku krízu môžu prílišné zásahy vlád do ekonomiky a míňanie peňazí na zbytočnosti. V prejave na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku to v stredu povedal český prezident Václav Klaus, ktorého citoval spravodajský server iDNES.cz. Klaus v tejto súvislosti opäť kritizoval nákladný boj proti klimatickým zmenám, ktorý by podľa neho mal ísť v čase krízy bokom, keďže najmä chudobné krajiny si ho nemôžu dovoliť. Klaus je presvedčený, že boj proti globálnemu otepľovaniu rozpočty jednotlivých krajín prílišne zaťažuje.
„Prostriedky vynaložené na boj proti klimatickým zmenám predstavujú ďalšie obrovské bremeno, a to nielen pre ekonomiky väčšiny vyspelých krajín, ktoré sa prepadávajú do rozpočtových deficitov, ale aj pre rozvojové krajiny, a to v situácii, keď bohaté krajiny, ktoré túto agendu presadzujú, strácajú schopnosť kompenzovať chudobnejším krajinám dopad týchto dodatočných nákladov,“ vyhlásil Klaus. Český prezident je známy svojou kritikou opatrení proti globálnemu otepľovaniu. Debatám o klimatických zmenách podľa neho dominuje hystéria, ktorá nie je vedecky podložená.
Rozhodnutie vzdať sa protiraketového štítu bolo rozumné, vyhlásil Medvedev
Ruský prezident Dmitrij Medvedev považuje rozhodnutie svojho amerického partnera Baracka Obamu odstúpiť od výstavby protiraketového štítu v strednej Európe za rozumné a konštruktívne. Tento krok podľa neho odráža súčasný postoj americkej administratívy ako aj obavy Ruska ohľadne vývoja globálnej bezpečnostnej situácie. „Pokladáme toto rozhodnutie za konštruktívny krok správnym smerom, ktorý si zaslúži pozitívnu odozvu medzinárodného spoločenstva,“ povedal Medvedev po stretnutí s Obamom v New Yorku, kde sa obaja zúčastňujú na Valnom zhromaždení OSN.
Plánované rozmiestnenie protiraketového štítu v Českej republike a Poľsku bolo jedným z najspornejších bodov v rusko-amerických vzťahoch. Medvedev vyhlásil, že Rusko je pripravené na spoluprácu s USA v oblasti globálnej bezpečnosti.
Čo sa týka prijatia prísnejších sankcií voči Iránu za jeho neochotu vzdať sa jadrového programu, Medvedev pripustil, že sankcie sú v „niektorých prípadoch nevyhnutné“. „Sankcie zriedkavo prinesú produktívne výsledky, no v niektorých prípadoch sú nevyhnutné,“ povedal ruský líder. Súhlas Ruska na zavedenie sankcií voči Teheránu je nutný, keďže s rozhodnutiami Bezpečnostnej rady OSN musí súhlasiť všetkých jej päť stálych členov. Okrem toho, jednotný postoj USA a Ruska by viedol k väčšiemu tlaku na Irán, ktorý sa svojich jadrových aktivít odmieta vzdať.
Šesťstranné rokovania s Teheránom o jeho nukleárnom programe, ktorých súčasťou sú aj Spojené štáty a Rusko, budú po roku pokračovať 1. októbra. Obama a Medvedev sa v tejto súvislosti zhodli, že rokovania sú zatiaľ najlepším prostriedkom na vyriešenie situácie. „Obaja sme sa zhodli, že ak nebude Irán reagovať na seriózne rokovania a nevyrieši túto záležitosť spôsobom, ktorý medzinárodné spoločenstvo ubezpečí, že si plní svoje záväzky a nevyvíja jadrové zbrane, potom musíme prijať ďalšie kroky, pričom sankcie zostávajú jednou z možností,“ vyhlásil Obama.
SITA