BRATISLAVA 17. januára (WEBNOVINY) – Zverejňovanie konkrétnejších informácií o zameraní a financovaní projektov podporovaných z európskych zdrojov zostáva podľa mimovládnych aktivistov stále problematické. Týka sa to najmä informácií o podporených projektoch, keďže o nich sú na webových stránkach riadiacich orgánov jednotlivých operačných programov zväčša len názvy a sumy projektov. „Bežne sa verejnosť nemá ako dozvedieť, o čom projekt je, na aké aktivity sa zameriava a aké činnosti konkrétne sú platené z európskych fondov. Čo považujeme za problém, pretože ak tieto informácie nie sú k dispozícii, tak verejná kontrola prakticky nie je možná,“ informoval agentúru SITA Roman Havlíček z organizácie Priatelia Zeme-CEPA.
Havlíček je spoluautorom tretej správy o hodnotení transparentnosti využívania eurofondov, ktorú organizácia prezentovala v pondelok zástupcom štátnych inštitúcií a verejnosti. Problémom sú aj informácie o tom, kto a ako rozhoduje. „Napriek tomu, že všeobecné pravidlá sú známe, ministerstvá sa doslova bránia zverejňovať zápisnice výberových komisií, ktoré rozhodujú o európskych fondoch, a odmietajú zverejňovať aj mená členov výberových komisií. To považujeme tiež za veľký problém,“ pokračoval.
Veľké problémy sú podľa neho aj pri hodnotení projektov a schvaľovaní žiadostí o nenávratné finančné príspevky. „Ministerstvá ako riadiace orgány pre jednotlivé časti európskych fondov v niektorých prípadoch až zneužívajú svoje postavenie a snažia sa vylúčiť z posudzovania alebo odmietnuť žiadosti, ktoré formálne sú v poriadku až na niektoré chyby v písaní. Boli zdokumentované prípady, keď ministerstvo hospodárstva odmietlo projekt kvôli takým drobnostiam ako preklep v tabuľke, uvedenie percent namiesto inej jednotky a nedalo možnosť tieto preklepy žiadateľom ani opraviť,“ dodal Havlíček. Neúspešní žiadatelia pritom nie sú presne informovaní o dôvodoch neschválenia podpory projektu ani o výsledkoch hodnotenia.
Za problematickú považuje predstaviteľ Priateľov Zeme-CEPA tiež účasť partnerov v monitorovacích výboroch pre jednotlivé operačné programy. Zástupcovia štátnych orgánov v nich majú nadpolovičnú väčšinu a mimovládne organizácie jedného až dvoch členov, čo im bráni niečo ovplyvniť. Problém podľa neho spôsobuje takisto konflikt záujmov zamestnancov štátnej správy alebo hodnotiteľov projektov. „Keď sme hodnotili dodržiavanie tohto pravidla, jedine ministerstvo životného prostredia priznalo, že v troch prípadoch zistilo konflikt záujmov,“ uviedol Havlíček. Ako dodal, vylúčili síce ľudí, ktorí boli v konflikte záujmov, z posudzovania ďalších žiadostí, ale žiadostí posudzované nimi boli schválené. Ostatné rezorty konflikt záujmov podľa neho nezistili. „Sme presvedčení, že je to preto, lebo tieto pravidlá nemajú žiadny sankčný mechanizmus, ktorý by bol dostatočne účinný na to, aby konflikt záujmov vylúčil,“ povedal Havlíček.
Protikorupčné pravidlá, upravené uznesením vlády v roku 2007, sa podľa ochranárov nevzťahujú na niektoré iné programy, ktoré nie sú súčasťou Národného strategického referenčného rámca pre programové obdobie 2007 až 2013. „V týchto programoch dochádza taktiež k výrazným porušeniam zásad transparentného nakladania s verejnými zdrojmi, či už je to v oblasti hodnotenia, výberu projektov, kde dochádza ku konfliktu záujmov. Taktiež čo sa týka zverejňovania informácií,“ doplnil Miroslav Mojžiš, koordinátor Priateľov Zeme-CEPA pre fondy EÚ. Všetky problémy, ktoré uviedli v správe, platia aj pre tieto programy, avšak tie nie sú ani formálne zaviazané riadiť sa protikorupčnými pravidlami. A to by sa podľa nich malo zmeniť.
Tí, ktorí pripravujú pravidlá pre eurofondy, nemajú podľa Havlíčka ochotu urobiť ich tak, aby boli dobre predovšetkým pre žiadateľov o podporu projektov a mali s nimi menej práce. „Nie sú ani ochotní potom zverejňovať dostatočné informácie, aby bola kvalitná verejná kontrola. Myslím si, že je to dôsledok snahy o zneužívanie eurofondov pre osobné obohatenie alebo stranícke pokladnice. Bohužiaľ, toto sa nedá preukázať, ale všetko tomu naznačuje,“ dodal Havlíček.