Ide to so slovenským hokejom dolu kopcom?

Slovenská reprezentačná hokejová 20-ka nedávno skončila svoje účinkovanie na tohtoročných majstrovstvách sveta 2017 v Kanade vo štvrťfinále prehrou proti Švédsku.

Postup zo skupiny do vyraďovacej fázy bol jej tohtoročným základným cieľom. To znamená, že by mala vládnuť všeobecná spokojnosť. Na základe splnenia zadaného cieľa, by mali byť spokojní predovšetkým mladí hokejisti, ako aj celý realizačný tím alebo všetci zodpovední za úroveň slovenského hokeja. Spokojnosťou by mohli sršať aj zainteresovaní hokejoví experti.

Sú ale naozaj všetci hore spomenutí so splnením predsavzatého cieľa spokojní? Alebo sa niekomu máli a má iné predstavy o možnostiach súčasného slovenského hokeja?

Tréner Ernest Bokroš vyjadril hneď po víťaznom zápase s Lotyšskom svoju spokojnosť s tým, že jeho zverenci nebudú musieť hrať o záchranu v A-kategórii. Do budúcnosti sa udržaním v elitnej kategórii vraj zabránilo trápeniu ďalšej generácii mladých hokejových nádejí Slovenska v nepríjemnej nižšej kategórii.

Komentáre, hodnotenia a analýzy

Hneď po skončení účinkovania hokejovej dvadsiatky na svetovom šampionáte sa očividne roztrhlo vrece s analýzami o súčasnej úrovni slovenského hokeja, tak v novinách, ako aj v televízii alebo na internete.

V jednotlivých komentároch a interview rôznych expertov alebo zodpovedných za úroveň slovenského hokeja, ale nie je rozoznateľná žiadna veľkolepá spokojnosť s účinkovaním mladíkov na majstrovstvách sveta v Kanade. Skôr naopak. Hlavný výsledok doterajšej analýzy úrovne našich hokejových nádejí, s ktorou sa všetci komentujúci v médiách zhodujú, je nasledovná: Výborní brankári, solídni obrancovia a mizerní útočníci.

Ako takejto analýze treba rozumieť? Pokazili dobrý dojem z celého vystúpenia našich hokejových nádejí na tohtoročných majstrovstvách sveta len mizerní útočníci?

V početných komentároch v médiách sa predovšetkým kritizuje celkový herný prejav našich hokejistov v porovnaní, buď s poprednými európskymi hokejovými krajinami, alebo s Kanadou a USA. Naše hokejové nádeje – podľa rôznych komentárov expertov – podstatne zaostávajú v hokejovom umení za elitou svetového hokeja.

Experti sa v ich analýzach zhodujú, že hokejová konkurencia je v súčasnosti oveľa lepšia v korčuľovaní, osobných súbojoch, je silnejšia na puku a prevyšuje nás aj v disciplíne. Oto Haščák, aktuálny skaut New York Rangers tvrdí, že naši hokejisti sú na dne v porovnaní s poprednými európskymi tímami a to hlavne v rýchlosti.

Štatistika

Doterajšie analýzy v médiách majú prevažne štatistický charakter. Porovnávajú sa výkonnostné ukazovatele ako napríklad, koľko striel vystrelili naši hokejisti na bránku súpera alebo koľko gólov strelili naši útočníci alebo obrancovia. Ďalej experti porovnávajú všetky družstvá zúčastnené v elitnej skupine na majstrovstvách sveta. Podľa ich štatistických výpočtov, skončili naši hokejisti v streľbe na súperovu bránku na predposlednom mieste – horší už boli len Dáni.

Kreatívni rozdieloví hráči

Veľmi často sa v analýzach spomínajú tzv. kreatívni rozdieloví hráči, ktorí by mohli vytrhnúť našu hokejovú reprezentáciu z celkovej biedy, keby sme ich mali. Takýto rozdieloví hráči (typu Réway) by podľa expertov zrejme dokázali výrazne ovplyvniť výsledky našich zápasov a tým zlepšiť rôzne štatistické údaje výkonnosti našich hokejistov. Hokejoví experti tvrdia, že bez takýchto výnimočných hráčov, ktorí by mali ťahať horúce gaštany z horúcej pahreby za celé mužstvo, bude budúcnosť v slovenskom hokeji ešte tmavšia ako už v súčasnosti je.

Je možné túto spomínanú rozdielovosť trénovať? Trénujú rozdieloví hráči niečo špeciálne ako priemerní hráči?

Už aj sedliackym rozumom nie je ťažké rýchlo pochopiť, že keď je možné vypracovať rozdielových hráčov na tréningoch v iných krajinách, tak by bolo potrebné zlepšiť tréningový proces na rozdielovú úroveň aj na Slovensku. Inak povedané, treba, aby naše hokejové nádeje trénovali podľa takého tréningového programu, ktorý im môže pomôcť stať sa rozdielovými.

Absolvujú naše hokejové nádeje podpriemerný tréningový proces, keď z nich nakoniec vyrastajú napríklad mizerní útočníci? Majú jasný prehľad zodpovední za vývoj slovenského hokeja, ako sa v iných krajinách trénujú rozdieloví hráči? A keď majú zodpovední potrebný prehľad o tom, čo by sa malo v tréningovom procese optimálne diať, prečo ho doteraz nedokázali zlepšiť?

Jediné pozitívum s ktorým všetci hokejoví experti v ich komentároch súhlasia, je konštatovanie, že iné krajiny, ktoré nepatria medzi hokejovú elitu A-kategórie, sú na tom ešte oveľa horšie ako Slovensko. Bravó! Musíme sa nakoniec začať porovnávať s ešte horšími ako sme my, aby sme vyzerali lepšie. Takéto porovnávanie si krajina ako Slovensko, ktoré má takú bohatú tradíciu v ľadovom hokeji, naozaj nezaslúži.

Očividne je príčina poklesu úrovne slovenského hokeja v tom, že naše nádeje, už od útleho veku, trénujú nedostatočne kvalitne a to že vraj už dlhé roky. Preto sa nemusí nikto čudovať, že sa podľa expertov stretávame s rovnakými problémami nielen u mladých hokejových nádejach, ale aj v seniorskej reprezentácii.

Chyby sa stali v minulosti

Viacerí analytici vidia príchod dnešného výkonnostného úpadku v slovenskom hokeji už v dávnej minulosti. Mnohí z nich konštatujú, že slovenský hokej zaspal vývoj tak asi už pred takými pätnástimi rokmi. Už vtedy sa vraj – podľa hokejových expertov – začali objavovať dnešné slabiny v slovenskom hokeji.

Športová verejnosť sa teda pýta: Čo sa skrýva za výrazom „zaspaný slovenský hokej“? Čo je to zaspané v slovenskom hokeji konkrétne? A prečo to zaspané tak dlho spalo? Kto je za to zodpovedný? Je možné, že sa tento zodpovedný už zobudil? A keď áno, pochopil zrazu správne, čo sa vlastne v slovenskom hokeji deje? A bude schopný tento zrazu zobudený uskutočniť potrebné zmeny v slovenskom hokeji?

Potrebné zmeny

Uverejnené komentáre v médiách svedčia o tom, že všetci hokejoví odborníci, ktorí sa k úrovni v slovenskom hokeji vyjadrujú, túžia po zmenách. Niektorí by radi len menšie kozmetické úpravy, ako napríklad vymeniť doterajšieho trénera alebo celý trénerský štáb alebo dokonca niekoho zodpovedného zo Slovenského zväzu ľadového hokeja.

Iní experti vidia zase šancu na zlepšovanie úrovne našich mladých hokejistov v oblasti kvantitatívného zvýšenia tréningových dávok napríklad v korčuľovaní alebo dennodennom intenzívnom drillovaní rôznych herných situácií. Že vraj existujú aj takí, ktorí chcú totálnu systémovú zmenu.

Čo to znamená, urobiť systémové zmeny? Má sa zmeniť totálne celý systém v slovenskom hokeji? A kto vie akým novým systémom sa ten starý musí nahradiť? Majú to vedieť tí doterajší zodpovední, ktorí ten doterajší systém tak dlho udržiavali pri živote?

Mnohí experti tvrdia, že keby sa vraj už aj hneď teraz začali nastavovať potrebné procesy zmien, tak by sa potrebné výsledky týchto zmien mohli očakávať tak najskôr o 10 až 15 rokov. Športová verejnosť sa preto právom pýta:

Ako je možné, že zodpovední funkcionári tieto prichádzajúce vývojové nedostatky vôbec nespozorovali? A keď ich spozorovali, prečo neboli schopní s takýmto nesprávnym vývojom doteraz niečo potrebného urobiť, aby sa mohlo tejto súčasnej neuspokojivej situácii v slovenskom hokeji predísť?

Niektorí chcú terajší projekt 20-ka zrušiť

Niektorí experti vidia problém v súčasnom projekte fungovania 20-ky. Aktuálny projekt zabezpečuje už zopár rokov našim mladým hokejistom permanentnú aktívnu účasť v súťaži našej najvyššej hokejovej extraligy. Tento projekt chcú zmeniť experti, ktorí by sa radi vrátili k starému systému výchovy hokejových nádejí v jednotlivých kluboch. Chcú že vraj prinútiť kluby, aby dávali hokejovým talentom viac šancí.

Projektanti sa zaoberajú projektami

Zodpovední v slovenskom ľadovom hokeji robia dojem projektantov, ktorí sa zaoberajú projektami. Raz skúšajú tento projekt a potom zase iný s očakávaním, že budúcnosť k nim bude milosrdná a ukáže, či mali šťastie s formou projektu. Slovenský hokej si takéto skákanie z jedného dlhoročného projektu do druhého – podľa modelu pokus chyba a modlenia za pozitívny výsledok – predsa nemôže dovoliť.

Najlepšie na tom je, že to v princípe ani nie je o tom, v akom technokratickom projekte talenty vyrastajú. Ono je to o kvalite tréningového procesu, ktorí je schopný vyprodukovať rozdielnych hokejistov, ktorí sa dokážu uplatniť na vyššej úrovni bez toho, aby mu to musel umožniť nejaký technokratický projekt. Najlepší príklad je mladý obranca Martin Fehérváry, ktorí dostal šancu zahrať si v šestnástich rokoch v najvyššej švédskej hokejovej lige, ako najmladší legionár v jej histórii! Žeby si ho hokejový klub Malmö Redhawks vybral preto, lebo vyrástol pod rúškom nejakého projektu zostaveného projektantmi Slovenského zväzu ľadového hokeja?

A kde sa vlastne nachádza ten hlavný nedostatok v tréningovom procese našich hokejových nádejí? Hlavný nedostatok v tréningovom procese tkvie – podľa môjho odborného názoru – v ignorovaní zodpovedných, zaoberať sa s hlavou hokejistov na profesionálnej úrovni a nie len s ich rukami a nohami. Doterajší zodpovední totiž dodnes očividne nepochopili, že hlava hokejistu rozhoduje o tom, čo jeho nohy a ruky v určitej situácii urobia. Títo zodpovední sa očividne nechcú zaoberať psychickou individualitou každého mladého hokejistu na profesionálnej úrovni. Po spolupráci so športovými psychológmi ani chýru ani slychu.

Doterajší zodpovední sa takto nezaujímajú o to, že psychická časť športového výkonu robí minimálne 50% úspešnosti celkovej výkonnosti. Oni chcú z mladých hokejistov vytvoriť fungujúcich robotov a to pomocou štandardizovaného drillovania cvičení (každý musí robiť to isté do úmoru). Trénerom takéto drillovanie umožňuje kontrolovať priebeh tréningu bez toho, aby museli rozumieť tomu, čo sa pri tom drillovaní odohráva v hlave u jednotlivého hráča.

Rozdielnosť je v hlave hokejistu

Doterajší zodpovední asi nespozorovali, že rozdieloví hráči sú silné individuality v ich hlavách. Nezbadali asi ani to, že prehnaným štandardizovaným drilovaním sa individuality ubíjajú, pretože talentované individuality vnímajú hokejové situácie nadštandardne rôzne. Doterajší zodpovední očividne sledujú u hokejistoch len ruky (či sú silní na puku) alebo len nohy (či sú silní korčuliarsky). Na psychické výkyvy hokejistov sa pozerajú cez amatérske (nepsychologické) okuliare, pretože – objektívne povedané – nemajú odborné vzdelanie zo športovej psychológie.

Chyba vo výchovnom procese

Na ospravedlnenie doterajších zodpovedných treba spomenúť, že nemôžu vidieť mladým hokejistom do hlavy – to čo sa tam deje – a preto nevedia, ako vnímanie a spracovanie informácii v hlave (mozgu) hokejistu počas učebného procesu celkom individuálne funguje.

Čo sa ale u doterajších zodpovedných nedá ospravedlniť je, že nedávajú vo výchovnom procese mladých hokejistov potrebný priestor na spoluprácu s odborníkmi, ktorí sú expertmi na vývoj práce hlavy v športe.

Títo doterajší zodpovední v roku 2017 očividne nevedia – alebo nechcú vedieť – že existuje profesia športový psychológ už minimálne 50 rokov. A že povolanie športová psychológia sa vyučuje na univerzitách na celom svete, a psychológia, tento uznávaný vedný odbor, existuje už jedno celé storočie.

Čo k tomu ešte dodať?

Situácia v slovenskom hokeji sa nemôže podstatne zmeniť, keď sa bude v tréningovom procese mladých hokejových nádejí ignorovať konštruktívna spolupráca so športovými psychológmi. Pretože, slovenskí hokejisti zlyhávajú v náročných športových situáciách kvôli ich hlavám a nie kvôli nohám a rukám.

Pohľad do internetu na stránky Slovenského zväzu ľadového hokeja vás všetkých presvedčí o tom, že športových psychológov doterajší zodpovední nechcú pustiť medzi seba. V realizačnom tíme, tak hokejových nádejí, ako aj seniorov, budete zbytočne hľadať pozíciu športový psychológ, ktorý by sa mohol postarať o mentálny tréning hláv hokejistov. Bravó doterajším zodpovedným za nepochopiteľné ignorovanie potrebného profesionálneho mentálneho tréningu práce s hlavou.

Majú doterajší zodpovední za úroveň slovenského hokeja strach zo športových psychológov?

To neviem. V každom prípade, keby sa niekto zo zodpovedných osmelil a oslovil ma, rád by som sa s ním podelil o moje poznatky a skúsenosti z oblasti športovej psychológie a pedagogiky. (rakovsky@gmx.net)