TRENČIANSKE TEPLICE, 17.júna (WEBNOVINY) – Francúzska hviezda Emmanuelle Béart si dnes na Art Film Feste prevzala ocenenie Hercova misia za mimoriadny prínos hereckému umeniu vo filme. Vo Festivalovom parku zároveň osobne pripevnila mosadznú tabuľku so svojím menom. Na slávnostnú ceremóniu preberania ocenenia reagovala herečka slovami: „Toto je lepšie, ako keď som sa vydávala.“
Šarmantná herečka, ktorá je známa z filmov 8 žien (2002), Nathalie (2003) či Mission: Impossible (1996), priznala, že do svojich 15 rokov nevidela ani jeden film. „Vyrastala som obklopená krásnou prírodou, bez možnosti kultúrneho vyžitia,“ prezradila herečka na tlačovej konferencii Trenčianskych Tepliciach. O hereckej kariére začala premýšľať až po návrate z Montrealu, kde si chcela zlepšiť angličtinu. „Jedného dňa som na diskotéke stretla režiséra Roberta Altmana a on mi povedal, že v sebe niečo mám a spýtal sa, či by som nechcela byť herečkou. Povedala som nie a potom som sa spýtala: „Je to dobre platené?“ Odpovedal, že áno, a tak som dodala: „Áno, prečo nie?“ To, čo začalo ako náhoda, však prerástlo do skutočnej vášne pre herectvo. „Láska k filmu je pre mňa ako krásny veľký milostný príbeh,“ povedala Béart pri preberaní ocenenia.
„Zaľúbila som sa do tejto práce, lebo som spoznala mimoriadnych režisérov a mala som šancu nakrúcať s neskutočnými osobnosťami. Títo ľudia ma sformovali ako ženu aj ako herečku,“ uviedla francúzska hviezda, ktorá spolupracovala so slávnymi režisérmi Claudom Berrim, Jacqueom Rivettom, Edouardom Molinarom, Françoisom Ozonom aj Ettore Scolom. „Po tridsiatich rokoch mám to šťastie, že som stále na scéne. Niekedy si hovorím, že už odídem, budem chovať kozy, pestovať mrkvu a zemiaky. Ale nebudem. Moja práca ešte nie je hotová. Stále som zvedavá, stále rada objavujem,“ dodala.
Na Slovensko sa rada vráti
Na Slovensko pritom Béart zavítala prvýkrát a atmosféra festivalu ju natoľko nadchla, že prisľúbila svoj návrat v úlohe porotkyne. „Nepoznám dobre vašu kinematografiu, ale hneď ako som sem prišla, som cítila, že som prišla na festival, ktorý je v súlade s mojím bojom za presadenie takéhoto typu filmov. Je to miesto, kde hovoríme rovnakým jazykom a rada prídem aj ako členka poroty.“
Bojovníčka
Charizmatická kráska však bojuje nielen za presadenie nezávislých filmov, ale aj za ľudské práva: „Kým som začala pracovať v kinematografii, moji rodičia sa veľmi angažovali v tejto oblasti a oni ma naučili otvoriť oči a pozrieť sa na to, čo sa dialo hneď vedľa mňa. A aj keby som chcela byť len herečkou, nemohla by som – je to otázka výchovy. Ako herečka som využila svoju vierohodnosť a použila ju na tlmočenie vecí, ktoré sa mi zdali dôležité. Bola som veľvyslankyňou pre UNICEF desať rokov, zastávala som práva detských vojakov, bojovala proti prostitúcii v Thajsku – bolo to veľa rôznych problémov. Otvorili mi oči a spôsobili, že ich už viac nemôžem zavrieť, preto je to súčasť môjho života.“
V mladosti prirodzená krása a esprit Emmanuelle Béart očarili fotografa Davida Hamiltona, a tak sa dostala k svojmu debutu v hranom filme Prvé túžby. Veľmi rýchlo potom prišli nominácie na francúzsku filmovú cenu Cézar za filmy Zakázaná láska a Utajená láska. Už v 23 rokoch získala prestížnu francúzsku národnú filmovú cenu Cézara za úlohu dedinčanky Manon v adaptácii románu Manon od prameňa, známeho spisovateľa Marcela Pagnola. Celkovo bola na Cézara nominovaná ešte sedemkrát. V roku 1996 hrala po boku Toma Cruisa v De Palmovej Mission: Impossible.
Aký je jej obľúbený film, však nedokázala povedať. „Je to, ako keby ste sa spýtali matky, ktoré je jej obľúbené dieťa. Mohla by som hovoriť o režiséroch, ktorí ma poznačili najviac, čo boli tí najprísnejší, ale možno skutočná odpoveď leží na doskách divadla. Myslím, že herci sú istým spôsobom sprostredkovatelia medzi tým pozemským a nadprirodzeným. A možno práve preto mám v tomto priestore pocit, že patrím k jednej rodine,“ vyznala herečka aj lásku k divadlu.
Aj napriek množstvu úspešných filmov, ktoré nakrútila a medzinárodných ocenení ktoré si v priebehu kariéry prevzala, svoje filmy ako veľdiela nevníma. „Za jediné veľdiela, ktoré som kedy vytvorila, považujem svoje tri deti,“ skromne dodala čerstvá držiteľka Hercovej misie.