Elektromobily prichádzajú na trh ako ekologický variant osobnej dopravy. To však platí len do určitej miery. Samostatnou kapitolou je výroba elektriny. Ďalšia vec je kvantum lítiových akumulátorov, ktoré už nebude možné naďalej v autách používať.
Pre ilustráciu, v súčasnosti na celom svete ročne putuje na šrotovisko okolo milióna áut. Ak jedného dňa bude mať väčšina ľudí elektromobil, vznikne obrovské množstvo odpadu v podobe vyradených lítiových akumulátorov.
Po slovenských cestách jazdilo vlani 1 397 vozidiel s čisto elektrickým pohonom. Tento rok je na Slovensku podľa dát Slovenskej Asociácie pre elektromobilitu (SEPA) do 2500 elektrických a plug-in hybridných vozidiel dokopy.
Akumulátory sa tak skoro recyklovať nebudú
„Akumulátory z elektromobilov sa u nás nespracovávajú. Sú len náznaky, že nejaké prevádzky sa o to pokúšajú,“ uviedol pre Webnoviny.sk Tomáš Havlík, riaditeľ Ústavu recyklačných technológií na Fakulte materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach.
Životnosť lítiového akumulátora v elektromobile je približne 1000 nabití, čo v prevádzke vydrží 8-10 rokov. Podľa zákona sa lítiový akumulátor v aute nesmie používať, keď jeho výkonnosť klesne na 80%.
Môže sa ale nejakú dobu používať naďalej, napríklad na uskladňovanie elektrickej energie z fotovoltiky. „Elektromobily sú u nás na trhu krátko. Prvý regulérny šrot z elektromobilov sa objaví najskôr o 10 rokov a podobná situácia je aj vo svete. Takže akumulátory sa zatiaľ nespracovávajú, lebo ich nie je dosť, aby sa nejakej firme oplatilo tým zaoberať,“ upresňuje Havlík.
Nebezpečný odpad
Nebezpečná situácia môže nastať v prípade havárie elektromobilu, keď sa akumulátor poškodí a tým vznikne riziko výbuchu. Aj pre bežnú prepravu týchto akumulátorov platia prísne predpisy. Keď sa niečo takého stane, akumulátor sa musí bezpečne umiestniť na chránené miesto alebo skládku nebezpečného odpadu a čaká sa, čo sa stane.
Profesor Havlík vysvetľuje, v čom je podstata nebezpečných vlastností lítiových akumulátorov. „Za normálnych okolností sa žiadny chemický zdroj nikdy úplne nevybije, teda ani lítiový akumulátor. A to ani v mobiloch ani iných malých spotrebičoch. Vždy tam ostáva nejaký zvyškový prúd a napätie. Pri násilnej deštrukcii, či havárii dôjde ku skratu elektród a vzniknutá iskra zapáli buď vysokohorľavé organické zložky prítomné v akumulátore, alebo aj vodík, ktorý vzniká okamžite pri styku kovového lítia s vodnou parou z ovzdušia, alebo priamym kontaktom s vodou. U iných typoch batérií či akumulátorov toto nebezpečenstvo nehrozí, keďže sa v blízkosti nenachádzajú vysokohorľavé alebo výbušné látky, “ vysvetľuje.
Zvyškový prúd z malých zariadení teda nie je až taký problém, ale v prípade akumulátorov z elektromobilov to predstavuje reálnu komplikáciu a nebezpečenstvo výbuchu.
Zlá legislatíva
Profesor upozorňuje aj na zle nastavenú legislatívu, keďže v Katalógu odpadov sa kategória vyradených lítiových elektrických článkov vôbec nenachádza a tobôž nie ako nebezpečný odpad kategórie N. Podľa Katalógu odpadov sa potom vyradené lítiové články chápu ako “iné batérie a akumulátory” a berú sa ako ostatný odpad, čo pochopiteľne spôsobuje značné problémy pri ich preprave a nakladaní s nimi.
Do roku 2030 má byť podľa smernice EÚ na ceste tretina vozidiel elektrických. Takže až okolo roku 2040 možno očakávať veľké prevádzky na spracovanie lítiových akumulátorov z elektromobilov. Čo však s tými, ktoré sa stanú odpadom skôr?
Skladovanie, skládkovanie
Vyradené akumulátory sa síce zbierajú, ale vyvstáva tu problém, čo s nimi, keďže v súčasnosti prakticky neexistuje žiadna prevádzka na ich recykláciu.
„Existujú dva pojmy, skladovanie a skládkovanie. Skladovať možno len výnimočne a obmedzenú dobu. Povinnosťou je odovzdať vyzbierané akumulátory na spracovanie oprávnenej osobe, ktoré ich spracuje predpísaným a povoleným spôsobom,“ hovorí Havlík.
Neistá budúcnosť
„Z tohto hľadiska môže byť problémom aj to, že vývoj ide neustále dopredu a už dnes sa hovorí o ďalšej generácii akumulátorov na báze sodíka. Samostatnú kapitolu tvoria palivové články pre vodíkový pohon, ktoré sa pravdepodobne budú veľmi rýchlo komercionalizovať. Takže je celkom možné, že v roku 2040 budú lítiové akumulátory nahradené inými zdrojmi elektrickej energie,“ pokračuje profesor. Aj to by mohlo byť jednou z príčin nedostatočného dopytu po recyklácii lítiových akumulátorov.
Hoci je cena lítia a kobaltu, ako základných zložiek lítiových akumulátorov, pomerne vysoká, nemožno očakávať, že tieto kovy získané recykláciou by tvorili významný ekonomický zisk, práve kvôli ich relatívne malému množstvu. Navyše, lítium má v EÚ okrem použitia v akumulátoroch len malé možnosti uplatnenia na trhu. Pokiaľ nevzniknú na území EU fabriky na výrobu lítiových akumulátorov, transport vyrobeného lítia napríklad do Číny by veľmi významne negatívne ovplyvnil ekonomiku ich recyklácie.
Kobalt by sa na Slovensku dal uplatniť, napríklad v OFZ Široká ako legúra (zliatina – zmes kovov s jedným alebo viacerými ďalšími prvkami), ale pri porovnaní s výrobnou kapacitou, ktorá činí mnoho tisíc ton ročne, by sa jednalo prakticky o bezvýznamné množstvo. Súčasná ekonomická recesia tiež nie je naklonená takýmto úvahám.
Existovali aj existujú prevádzky, ktoré okrem olovených štartovacích akumulátorov spracovávajú aj vyradené malé prenosné batérie a akumulátory, prípadne iné typy elektrických článkov. Pre každý typ je vyvinutá špeciálna technológia a v rámci takýchto prevádzok sa objavujú snahy spracovať aj lítiové akumulátory, pre ktoré tiež musí byť vyvinutý špecifický postup. Napríklad fínska spoločnosť AkkuSer Oy spracovávala takéto akumulátory vlastným know-how, ale pre logistické problémy musela svoje aktivity významne obmedziť. Nemecká spoločnosť Accurec Recycling GmbH propaguje, že vo svojom programe má aj spracovanie vyradených lítiových akumulátorov.