Príbuzní a priatelia obetí pandémie vyzývajú štát aj verejnosť na citlivejšie vyjadrovanie sa o obetiach pandémie.
Na sociálnej sieti sa začali prepájať rodinní príslušníci a priatelia zosnulých, ktorí podľahli ochoreniu Covid-19. Okrem zdieľania svojho utrpenia zo straty blízkeho človeka a vzájomnej psychologickej pomoci v rámci súkromnej skupiny s názvom Rodiny a priatelia obetí Covidu-19, založili aj verejnú stránku SKUTOČNÉ OBETE https://www.facebook.com/obetecovidu.
Tam zverejnili otvorenú výzvu pre širokú verejnosť, s dôrazom na politikov, štátne inštitúcie, médiá a predstaviteľov, ktorí tvoria verejnú mienku a ktorí sa zapájajú do verejnej diskusie. Výzvu aktuálne aj zasielajú v adresných mailoch. Prosia ich, aby nehovorili o ľuďoch, ktorí podľahli Covidu-19 ako o neurčitých úmrtiach.
„Je to cynické a nehumánne. Kým žiješ, si „ten“ pacient, keď umrieš, si „to“ úmrtie. A pritom, keď médiá či politici opisujú teroristický útok či záplavy, tak hovoria o obetiach a ľudských životoch. Ale keď ide o naše mamy, otcov, sestry, bratov, dcéry, synov či priateľov, ktorí zomreli v súvislosti s Covid-19, tak vo veľkej miere používajú označenie „úmrtie“. A pritom sú to skutočné obete, skutoční ľudia. Po smrti mamy som prestala pozerať tlačové konferencie a čítať správy. Bolo mi fyzicky nevoľno. Tu graf, tam graf, tu úmrtie, tam úmrtie. Včera 98, dnes len 77 úmrtí, fajn, super, klesáme. Ako vývoj ceny chleba, kurzu eura alebo inflácie. Tak sa, bohužiaľ, dnes informuje o našich zosnulých blízkych,“ opisuje situáciu Lenka Straková, iniciátorka Výzvy za zastavenie nehumánneho označovania obetí Covidu-19 za bezmenné úmrtia – https://www.peticie.com/vyzva_za_obete_covidu.
Cieľom iniciatívy nie je samoúčelná hra so slovami, ale celková spoločenská zmena v nazeraní na tisíce obetí. Je nevyhnutné, aby sa pri prezentovaní vývoja pandémie zmenila jazyková forma a prestalo sa narábať so zosnulými ako neutrálnou neuchopiteľnou veličinou v grafoch a reportoch. „Aj to totiž prispieva k apatii spoločnosti, ktorá epidémiu zľahčuje a spochybňuje. Covid-19 má pritom devastujúce následky na tisícky rodín na Slovensku. Miera ich utrpenia je však skrytá v krivke kolektívnej smrti, v počte úmrtí. Každý z nás predsa môže používať citlivejší jazyk. Nikoho to nič nestojí. Áno, potrebujeme aj štatistické informácie, grafy, dáta, ale interpretujme prosím tie dáta ľudsky. Nemeňme ľudí po smrti na čísla a bezmenné úmrtia“, uzatvára Lenka Straková.
Ku dnešnému dňu podľahlo na Slovensku Covidu-19 vyše 12-tisíc mám, otcov, manželov, manželiek, starých rodičov, synov, dcér, bratov, sestier, príbuzných či priateľov. Mali by sme o nich vyjadrovať ako o obetiach, zosnulých osobách, ako o stratených životoch.
Pokiaľ niekto z príbuzných alebo priateľov obetí potrebuje psychologickú pomoc, alebo cíti potrebu zdieľať svoje osobné skúsenosti, môže sa pridať do špecializovanej skupiny https://www.facebook.com/groups/rodinyapriateliaobeticovidu19, ostatní môžu sledovať verejnú stránku https://www.facebook.com/obetecovidu, kde budú postupne pribúdať ďalšie konkrétne aktivity v súvislosti s obeťami pandémie na Slovensku.
Informačný servis