BRATISLAVA 15. marca (WEBNOVINY) – Meno Oldřicha Nového je symbolom šarmu, galantnosti a prvorepublikovej elegancie, no dokázal oveľa viac.
Narodil sa 7. augusta 1899 v Prahe, kde sa vyučil za typografa. Už vtedy však sníval o herectve, čo v ňom podporoval i strýko Miloš Nový, popredný člen Národného divadla.
Najprv si privyrábal ako zborista vo viacerých pražských divadlách a profesionálnu dráhu začal v roku 1918 v ostravskom divadle. V rokoch 1919 až 1935 bol Oldřich Nový členom operety Národného divadla v Brne. Rýchlo sa vypracoval až k hlavným úlohám a bol tiež režisérom (vyše 100 titulov) a napokon i šéfom celého súboru.
V roku 1935 prešiel do Prahy, kde si založil vlastné Nové divadlo. S veľkým úspechom v ňom rozvíjal žáner modernej hudobnej komédie schopnej prilákať aj náročnejšie publikum.
Obrazom: Český herec Oldřich Nový
Vždy galantný a šarmantný muž
V tom čase sa naplno rozbehla tiež jeho filmová kariéra, hoci už v roku 1922 účinkoval v nemom filme Neznámá kráska. Spočiatku išlo o menej významné komédie ako Rozpustilá noc (1935), Na tý louce zelený (1936), Rozkošný příběh (1936), Důvod k rozvodu (1937) či Falešná kočička (1937), kde okrem diváckej popularity získal najmä potrebnú istotu pred kamerami.
Kriminálna komédia Advokátka Věra (1937) ho ale spojila s režisérom Martinom Fričom, v ktorého filmoch najlepšie stvárnil svoj, už z divadla osvedčený typ vždy galantného šarmantného muža – muža, ktorému nechýba vnútorná noblesa, zmysel pre sebairóniu, ale zároveň istá bezbrannosť a nesmelosť, vďaka čomu dokáže dobyť akékoľvek ženské srdce. Najlepšie to ukázal hneď ich ďalší spoločný film Kristián (1939), kde hral dvojúlohu úradníka Aloisa Nováka, ktorý sa raz mesačne stáva bohatým a elegantným svetákom Kristiánom.
Tu začala i jeho spolupráca s Natašou Gollovou, s ktorou slávil úspechy v ďalších Fričových komédiách ako Eva tropí hlouposti (1939), Roztomilý člověk (1942) či Hotel Modrá hvězda (1942). Z tohto obdobia sú známe i filmy Dívka v modrém (1939), Barón Prášil (1940), Přítelkyně pana ministra (1940), Život je krásný (1940), Valentin Dobrotivý (1942), Paklíč (1944), Sobota (1944) alebo Čtrnástý u stolu (1944), ktorý spolurežíroval.
Radšej koncentračný tábor ako rozvod
Keďže manželka Oldřicha Nového bola židovského pôvodu a on odmietol rozvod, koncom roka 1944 ich oboch deportovali do koncentračného tábora v Osterode. Po návrate do Prahy ďalej pôsobil vo svojom divadle, ktoré ale v roku 1948 „dobrovoľne“ odovzdal štátu.
S Janom Werichom potom viedol divadlo Umění lidu v Karlíne, v rokoch 1950 až 1955 stál na čele jednej z dramaturgických skupín Československého filmu a v rokoch 1955 až 1960 pôsobil ako šéf Štátneho divadla v Karlíne. Neskôr hral a režíroval najmä v Brne. S divadlom sa rozlúčil v roku 1975, keď v Tylovom divadle v Prahe inscenoval Gogoľovu Ženbu, kde hral tiež hlavnú úlohu.
Vo filme sa Oldřich Nový po roku 1945 objavoval už menej. Najmä preto, že nová doba jeho typu hrdinov nepriala. Rozlúčil sa s nimi vo vynikajúcej Fričovej paródii predvojnových gýčov Pytlákova schovanka aneb Šlechetný milionář (1949) a potom už ani jeho neobišli budovateľskí „montérkoví“ hrdinovia (Slovo dělá ženu – 1952, Hudba z Marsu, Nechte to na mne – 1955, Dva z onoho světa – 1962). Viac sa mu darilo v čapkovskom triptychu O věcech nadpřirozených (1958), v detektívkach Bílá spona (1960), Kde alibi nestačí (1961), Alibi na vodě (1965) a v paródii Fantom Morrisvillu (1966).
Video: Oldřich Nový a Adina Mandlová vo filme Přítelkyne pana ministra
https://www.youtube.com/watch?v=2IeVUDHoZ64
Stelesnenie starého sveta
Dôstojným vyvrcholením Nového kariéry bol ale jeho posledný film – komédia Světáci (1969). Ako učiteľ elegancie a dobrých spôsobov troch neohrabaných dedinských fasádnikov mohol znovu rozvinúť svoj kedysi preslávený šarm a navyše pripomenúť divákom i dobu, ktorá kedysi vyznávala celkom iné hodnoty. Tie, ktoré sám stelesňoval po celý život.
V televízii síce Oldřich Nový pôsobil takmer od začiatku (Záhadný pan Hyde – 1964, Čertovská poudačka – 1966), ale jeho najlepšia úloha bola opäť až posledná – v komediálnom seriáli Taková normální rodinka (1971), kde si zahral naivného ženbychtivého účtovníka Koníčka. Oldřich Nový bol tiež autorom početných kabaretných rozhlasových pásiem, preložil a upravil mnoho hudobných komédií a v rokoch 1959 až 1964 viedol na pražskom konzervatóriu oddelenie hudobnej komédie.
Aj keď ešte plánoval nakrútiť „Kristiána po tridsiatich rokoch“, vážna choroba a náhla smrť manželky ho postupne izolovali od sveta. Oldřich Nový zomrel 15. marca 1983 a jeho herecké majstrovstvo pripomínajú tiež dva celovečerné strihové filmy Muž, který rozdával smích (1970) a V hlavní roli Oldřich Nový (1980).
Spracované podľa: www.csfd.cz, Ondřej Suchý: Oldřich Nový přichází (2000) a archívu agentúry SITA.