Eduard Heger (OĽaNO) je dobrým predsedom vlády podľa 38,6 percenta voličov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky agentúry Ako pre reláciu Na hrane televízie Joj, ktorý sa konal od 8. do 16. novembra na vzorke 1 000 respondentov.
Je Heger dobrým premiérom?
Účastníkom prieskumu položili otázku: „Je alebo nie je podľa vás Eduard Heger dobrým predsedom vlády, premiérom? Prečítam vám možnosti.“
Alternatívu, že Heger je určite dobrým premiérom si vybralo 7,6 percenta voličov, 31 percent označilo možnosť, že je „skôr dobrým premiérom“.
Odpoveď, že Heger určite nie je dobrým predsedom vlády deklarovalo 28 percent opýtaných a 23,6 percenta z nich si myslí, že Heger skôr nie je dobrým šéfom kabinetu. Zvyšných 9,7 percenta nevedelo alebo nechcelo na otázku odpovedať.
Voliči Republiky premiérovi nedôverujú
Spomedzi voličov jednotlivých politických strán má Heger najväčšiu podporu medzi priaznivcami hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (89 percent), hnutia Progresívne Slovensko (69 percent) a Kresťanskodemokratického hnutia (67 percent).
Heger by mal podľa Čaputovej prevziať zodpovednosť. Vyzýva ho, aby riešil problémy v boji s pandémiou (video)
Naopak, najmenšiu dôveru má premiér u voličov strany Republika. Ani jeden respondent tejto strany neodpovedal v prieskume na otázku, či je Heger dobrým premiérom, kladne. Predsedovi vlády neveria ani voliči strán Smer – sociálna demokracia (9 percent) a Hlas – sociálna demokracia (20 percent).
Najväčšiu podporu má v jednom kraji
Čo sa týka sociodemografických kategórií, tak vo väčšej miere považujú Hegera za dobrého šéfa vládneho kabinetu ženy pred mužmi (40 ku 37 percentám), voliči vo veku 50 až 65 rokov (42 percent), občania maďarskej národnosti (42 percent) a ľudia s vysokoškolským vzdelaním (49 percent).
Vláda komunikuje o opatreniach zmätočne a neraz drží ľudí v chaose, ale jej komunikácia je iná ako za Matoviča
Z regionálneho hľadiska má premiér najväčšiu podporu u ľudí žijúcich v Bratislavskom (46 percent) a Trnavskom kraji (44 percent) a najnižšiu dôveru u voličov z Trenčianskeho (29 percent) a Banskobystrického kraja (31 percent).