BRATISLAVA 1. októbra (WEBNOVINY) – Predseda Súdnej rady SR a Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin víta otvorenú diskusiu v justícii. „Petícia je jasným príkladom, že v súdnictve je demokracia a sloboda prejavu. Je preto pripravený sadnúť si za rokovací stôl so sudcami a diskutovať,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré dnes agentúre SITA poskytol Peter Préti z Najvyššieho súdu SR ako reakciu na aktivitu 105 sudcov Päť viet, ktorou upozorňujú na atmosféru strachu v súdnictve a nabádajú na diskusiu o justícii. Drvivá väčšina sudcov (vyše 1 300) i verejnosť podľa Harabina určite nesúhlasia s tým, aby ostali nepotrestaní sudcovia za chybu, keď si podozrivý mafián obžalovaný z vraždy, ktorému prvostupňový súd uložil doživotný trest, užíva slobodu. „Určite verejnosť nesúhlasí s tým, aby sudcovia prepustili vraha s 22-ročným právoplatným trestom okamžite na slobodu. Žiaden slušný človek nebude súhlasiť s tým, aby sudca v prípade výživného maloletého dieťaťa nechal tri roky ležať spis v skrini. Rovnako sudca nie je neobmedzený vládca a nemôže zakázať občanovi nahrávať pojednávanie. „Preto sa verejne pýtam signatárov a občanov, či treba nechať všetkých týchto sudcov nepotrestaných, len preto, že sú niekoho kamaráti,“ opýtal sa Harabin. Zaujíma ho aj, čo treba podľa signatárov spraviť so sudcom, ktorý poruší vedome občianske práva občana, len preto, že si nenašiel čas preštudovať spis a povolí nezákonne odpočúvanie, ktoré musel napraviť až Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Harabin si myslí, že podľa signatárov by takýmto sudcom asi bolo správne dať finančnú odmenu za ich chyby. „Rovnako ako tým sudcom Najvyššieho súdu SR so zárobkom viac ako dva a pol milióna korún ročne, ktorým ležali dva až tri roky špeciálne korupčné kauzy v skrini bez pohnutia. Toto sú disciplinárne stíhania súčasnosti. Osobne som ako bývalý minister spravodlivosti podal iba tri návrhy, ostatné podali predsedovia súdov,“ zdôraznil Harabin.
Harabina zaujíma, kde boli sudkyňa Javorčíková a sudcovia Čimo a Gavalec, keď bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic podal 69 disciplinárnych návrhov na sudcov, z ktorých viac ako 77 percent skončilo ako neopodstatnených v koši. „Žiaľ, dlhodobé zakrývanie očí pred týmito prípadmi, falošná solidarita, kamarátstvo, túžba po funkcii dávala priestor na zakrytie lenivcov v talári, na čo doplácala celá spoločnosť. Preto netreba zamlčovať pravdu a pomery v súdnictve, prepojenia bývalých funkcionárov na politikov, ktorí sú dnes nespokojní dokonca i s najväčšou stavovskou organizáciu sudcov – Združením sudcov Slovenska, pretože odmietlo v záujme očisty súdnictva tolerovať zjavné prešľapy konkrétnych sudcov,“ dodal Harabin.
V Piatich vetách sudcovia uvádzajú, že snahu kompetentných orgánov postihovať sudcov za verejne vyslovené názory na pomery v justícii považujú za ďalší zo signálov, ktorý ohrozuje slobodnú diskusiu o stave slovenského súdnictva. „V takomto prostredí sa nám pracuje zle a preukázateľná rastúca nedôvera verejnosti voči justícii nás úprimne mrzí,“ uvádza sa v texte Päť viet. O príčinách tohto stavu treba podľa autorov textu slobodne diskutovať a „atmosféra strachu, v ktorej sudca nemôže vysloviť hoc aj kontroverzný a provokujúci názor, je odrazom neslobody ducha“. Ďalej upozorňujú, že mať slobodného ducha je nielen právom, ale aj povinnosťou sudcu a mať slobodného sudcu je právom občana.
SITA