Nie ste už alergický na stále opakujúce sa otázky, prečo sa vám v časoch totálnej holandskej nadvlády neporadilo vyhrať titul majstrov sveta? Je pocta pre svetového šampióna jedinou futbalovou trofejou, ktorá vo vašej bohatej a cennej zbierke chýba?
Máte pravdu, túto pripomienku od novinárov počúvam už roky. Už som si na ňu zvykol (smiech). Prekvapilo by ma, keby ste mi ju nepoložili (smiech). Áno, máte pravdu, nedokázal som vyhrať majstrovstvá sveta. Nezískal som titul svetového šampióna. Táto pocta mi medzi trofejami chýba. Ale bol som v mužstve, ktoré vyhralo majstrovstvá Európy. Dal som gól vo finále majstrovstiev Európy. Bol som v mužstve, ktoré dvakrát vyhralo Ligu majstrov. V prvom svojom finále Ligy majstrov som dal dva góly. V troch európskych krajinách som sa tešil z pohárového triumfu! V Holandsku a neskôr aj v Taliansku som trikrát vyhral najvyššiu futbalovú súťaž. Vyhlásili za najlepšieho futbalistu Európy. V Holandsku som bol v roku 1987 najlepší športovec krajiny. Takže tých úspechov a pôct mám na konte dosť veľa. Aj bez toho titulu majstra sveta. Ale pre mňa osobne je práve Champions Leauge najväčšou a najťažšou súťažou na svete. Som rád, že som ju vyhral dvakrát za sebou. Aj to o niečom svedčí. Aj to dokazuje, že AC Miláno v časoch najväčšej slávy, bolo mimoriadne kvalitné mužstvo. Som veľmi šťastný, že som mohol byť jeho súčasťou, že som mohol hrať práve v AC v časoch jeho najväčšej futbalovej slávy.
Tvrdíte, že Liga majstrov je najväčšia a najťažšia klubová súťaž na svete. V hierarchii futbalových dlhodobých turnajov ju kladiete vyššie ako podobné súťaže v Južnej Amerike alebo v Ázii. Máte to s tou náročnosťou prestížnej európskej klubovej súťaže nejako overené?
Aj keď som s futbalom ako hráč už skončil, stále veľa cestujem po svete. Všade, kam prídem, si všímam reakciu futbalových fanúšikov práve na Ligu majstrov. A mnohokrát za tie roky som sa presvedčil, že táto súťaž má ohromne veľa priaznivcov nie iba v Európe, kde je, samozrejme, doma, ale aj v Ázii, v Afrike, ba dokonca aj v zámorí. Je populárna aj v Južnej či Severnej Amerike. Tam som pôsobil ako tréner Los Angeles Galaxy. Takže viem, o čom hovorím… Všade vo svete má Liga majstrov teda svoju ´váhu´. Viete, ak vyhráte Ligu majstrov, zostanete navždy zapísaný v histórii futbalu. To je fakt, ktorý si málokto teraz uvedomuje… Ale je to naozaj tak. Preto som veľmi spokojný so všetkým, čo som v Champions League dokázal. Tak isto som rád, že mi osud dožičil taký dar, akým bolo pôsobenie v talianskej Sérii A. Talianska najvyššia futbalová súťaž bola v tom čase najkvalitnejšou ligou na svete. Podľa mňa bola výkladnou skriňou svetového futbalu.
Vy ste však záver dlhej futbalovej kariéry strávili v Anglicku, v kolíske tohto športu. Prečo ste sa rozhodli posledné sezóny svojej futbalovej aktivity stráviť práve v drese FC Chelsea?
Lebo som túžil vyskúšať si aj anglickú najvyššiu súťaž. Aj o nej sa zvyklo hovoriť, že je najlepšia na svete (smiech). Raz som sa pýtal Paola Maldiniho, prečo nikdy neodišiel z Milána. Prečo celú kariéru dokázal prežiť v jednom klube. V talianskom klube. Odpovedal mi, že v ňom bol spokojný… Ale vzápätí sa priznal, že trochu ľutuje, že si nikdy nezahral v anglickej Premier League. Na rozdiel od neho, ja som v Anglicku hral. A užil som si to plnými dúškami. Musím povedať, že účinkovanie v anglickej najvyššej súťaži bola pre mňa naozaj veľmi dobrá skúsenosť. Roky v Chelsea boli skvelou futbalovou skúsenosťou. Po roku som v Chelsea prišiel do kontaktu aj s trénovaním. Na ihrisko som chodil ako hrajúci tréner.
Dlhé roky ste v zápale boja pôsobili na ihrisku ako odhodlaný bojovník a vďaka dlhým ´dredom´ na hlave ste mali imidž neľútostného futbalového ´zabijáka´ Teraz už dlhšie obdobie ´nosíte´ moderný krátky zostrih vlasov. Prečo ste sa odhodlali k takej radikálnej zmene svojho povestného imidžu? Prečo ste svoje dlhé vlasy vymenili za súčasný strih?
Najprv som dal dole fúzy (smiech). Aj tie som počas futbalovej kariéry nosil. A potom som si ostrihal aj vlasy. Prečo som to urobil? Možno to bolo preto, že som vo svojom vnútri cítil, že uzavretím futbalovej kariéry som ukončil jednu dôležitú kapitolu v knihe svojho života. Uzavrel som kapitolu, ktorá sa už nevráti. Zatvoril som dočítanú knihu… Preto som sa rozhodol aj pre túto totálnu zmenu môjho imidžu (smiech). Cítil som, že to musím urobiť. Musím svojmu okoliu a priaznivcom dať vedieť, že už nebudem tým, čím som na ihrisku bol. Že už nebudem, ako vy hovoríte, tým futbalovým bojovníkom (smiech). A možno som sa pre tento slušivý strih rozhodol aj preto, že čím som starší, tým tie ´dredy´ na moje hlave už neboli ´in´. Už by to nebolo ono… Dlhé ´dredy´ patrili predsa k mojej mladosti. Teraz chcem vyzerať skôr ako seriózny pán v slušivom a dobre padnúcom obleku, ktorý už má svoje roky. Už mám jednu etapu života odžitú, teraz sa teším na ďalšiu, ktorá príde po tej futbalovej (smiech).
Taká radikálna zmena imidžu, k akej ste sa po skončení kariéry odhodlali vy, totálne zmení človeka. Navonok je to predsa úplne niekto iný. Ako na túto premenu reagovalo okolie? Poznali vás ľudia v prvých dňoch a týždňoch vôbec? Verili vám, že ste to naozaj vy?
Tak to máte pravdu (smiech). Pre moje okolie to bol poriadny šok! A o mojich priaznivcoch už nebudem ani hovoriť (smiech). Ostrihal som sa práve vtedy, keď v Holandsku býva takzvaný Kráľovský deň. Vtedy v celej našej krajine panuje veľké nadšenie, veľká sláva. Všade je plno kvetov, všade je krásna a slávnostná výzdoba. Jednoducho pre našu krajinu je to veľký sviatok. Večer sú ohňostroje, ľudia sa zabávajú na lodiach na kanáloch i na brehu. Ja som bol čerstvo ostrihaný, nikto ma nepoznal. Chcel som ísť do väčšej spoločnosti na jednu loď, no nechceli ma tam pustiť (smiech). Vraj kto som, a prečo ich otravujem… Nepoznali ma. Vôbec. Až neskôr som zistil, že tie otázky mi kládol jeden zo sponzorov Ligy majstrov (smiech). Priznal sa k tomu o niečo neskôr, keď sme sa stretli na akcii Champions League v Monacu. Obaja sme sa na tom veľmi dobre zabávali (smiech). Horšie bolo, že syn sa chcel na playstation hrať na mňa, no keď ma videl s dlhými čiernymi vlasmi a fúzmi, vôbec ma nepoznal (smiech). Musel som mu potvrdiť, že má dobrú hru, že sa nepomýlil (smiech).
Počas svojej bohatej kariéry ste odohrali množstvo mimoriadne vydarených stretnutí. Ktorý z nich, ak by sa to dalo, by ste si chceli ešte aspoň raz v živote zopakovať? Atmosféru ktorého pre vás pamätného duelu by ste chceli prežiť ešte raz?
Takých mimoriadne vydarených zápasov, ktoré by som si ešte chcel niekedy zopakovať, bolo viac. Napríklad finálový súboj majstrovstiev Európy v roku 1988 v Nemecku, v ktorom sme porazili vtedajšie mužstvo Sovietskeho zväzu. To bol pre našu generáciu veľmi úspešný duel. Ale jednotkou v tomto zozname určite bez konkurencie zostane finále Pohára európskych majstrov v roku 1989 proti Steaue Bukurešť. Boli sme favoriti tohto duelu. Každý tvrdil, že ho vyhráme. Veď v semifinále sme totálne ´rozbili´ slávny Real Madrid 5:0! Finále PEM sa hralo v Barcelone na slávnom Nou Campe. Bolo tam stotisíc divákov. Našich divákov! Milánčanov! Viete, že v tom čase v Rumunsku bol vládcom Nicole Ceaučescu, Rumuni nemohli cestovať do zahraničia, tak všetky vstupenky vykúpili naši priaznivci. Bolo to niečo úchvatné. Veľkolepé! Prišli sme na trávnik a cítili sme tie vibrácie, zreteľne sme vnímali príliv pozitívnej energie, ktorý sa šíril z vypredaného hľadiska. Z totálne plných tribún Nou Campu! Vstup do zápasu nám vyšiel nad očakávanie dobre. A hoci Steaua v tom čase patrila k veľmi dobrým európskym mužstvám, proti AC Miláno nemala žiadnu šancu. Vyhrali sme ho 4:0, čo v takomto súboji býva veľkou zriedkavosťou. Je to fakt vzácny jav. A mne tento súboj vyšiel parádne. Vyhral som trofej pred plným hľadiskom vlastných fanúšikov! A navyše dal som dva zo štyroch našich gólov! Čo viac som si ešte mohol želať?
Dlhé roky ste boli hráčom AC Miláno, ktoré v časoch najväčšej slávy, bolo veľmi úspešným mužstvom. V čom, podľa vás, bolo skryté tajomstvo jeho úspešnosti a kvality? Kde treba hľadať korene jeho vtedajšej futbalovej výnimočnosti?
Viete, často sa nad touto otázkou aj ja zamýšľam. Hľadám odpoveď na ňu. Lebo to, čo sme voľakedy v AC Miláno dokázali, nebola žiadna maličkosť (krátka odmlka). Niekedy je to otázka veľkého šťastia. A tiež výsledok šťastnej zhody okolností. Ak chcete byť takí úspešní, ako sme voľakedy boli my v AC Miláno, musíte mať správnych ľudí na správnom mieste – a v správnom čase. Musí to všetko, jednoducho, veľmi ideálne sadnúť. To bol prípad aj nášho tímu. Myslím tým AC Miláno. Keď som do neho prišiel, nebol som ešte vo svete veľmi známym futbalistom. A neboli v ňom známi ani mnohí moji spoluhráči (krátka odmlka). Ale všetci sme boli veľmi odhodlaní, súdržní – a predovšetkým hladní po úspechu. Po veľkom úspechu. Ešte aj keď sme vyhrávali stretnutia ako na bežiacom páse, neprestalo nás baviť víťaziť ďalej. Neomrzeli nás ďalšie výhry (smiech). To nás ako kolektív posúvalo dopredu. To nás doslova hnalo dopredu. Chceli sme byť najlepší v Európe, najlepší na svete. Jednoducho, chceli sme byť králi klubového futbalu! A vyšlo nám to. Podarilo sa to.
Vyhrať LM raz je veľký úspech, oslavovať prvenstvo v tejto prestížnej súťaži dvakrát v živote je niečo mimoriadne, čo sa vám v drese AC Miláno podarilo, no sláviť triumf v LM najskôr ako hráč a neskôr ako tréner je už mimoriadna vzácnosť. To doteraz dokázalo iba pár koučov, ktorých môžeme spočítať na prstoch jednej ruky. Ak by sa to dalo, s ktorým európskym klubom by ste chceli oslavovať triumf v Lige majstrov ako tréner?
Samozrejme, že takéto double je vo futbale naozaj mimoriadny úspech. Ak si dobre pamätám, doteraz sa to podarilo trom mojim bývalým spoluhráčom Carlovi Ancelottimu, Frankovi Rijkaardovi a Johanovi Cruyffovi… Všetko to boli páni tréneri, ktorí z lavičky viedli špičkové kluby. Bolo by to skvelé, keby som do tohto zoznamu vyvolených v budúcnosti pribudol aj ja. A bolo by to skvelé, keby to opäť mohlo byť v službách AC Miláno (krátka odmlka). Ale nie je to vôbec ľahké. Ani trochu… Aby sa to však podarilo, musíte mať po ruke dve veci. Potrebujete kus športového šťastia – a potom tiež kontrakt (smiech). Potrebujete mať platnú trénersku zmluvu s tým správnym klubom. Bez tej trénerskej zmluvy by to asi nešlo… V mojom prípade by to bol asi kontrakt s tímom AC Miláno. To by bolo to správne spojenie.
Často spomínate taliansky klub AC Miláno. Podľa vás dokázalo by toto mužstvo, v ktorom ste hrávali spolu s Rijkaardom, Van Bastenom, Baresim, Maldinim a ďalšími elitnými hráčmi tej doby, držať krok so súčasným európskym futbalovým výkvetom? Vedeli by ste zdolávať súčasné európske špičkové kluby?
Tak to je veľmi ťažká otázka. Môžem na ňu odpovedať iba hypoteticky. Lebo na rozdiel od našej éry, keď sme v Európe kraľovali s AC Miláno, teraz svetu dominuje úplne iný štýl hry. Herný prejav súčasných lídrov európskeho klubového futbalu je veľmi dynamicky a rýchly. Keď sa dnes pozerám na videozáznam z mojich zápasov, zdá sa mi to všetko akési spomalené (smiech). A ja som na tom videu tiež spomalený (smiech). Dnes sa hrá futbal vo vyššom tempe a nasadení. Súboje sa dohrávajú až na doraz. Neviem, či by sme to všetko stíhali. Či by sme so súčasnými futbalistami dokázali držať krok (krátka odmlka). Viete, všetko je dnes na inej úrovni. Samozrejme, na oveľa vyššej úrovni. Aj príprava na stretnutie, aj tréning, životospráva hráčov, ich stravovanie, regenerácia síl, lekárska starostlivosť o nich… Futbal je už úplne niekde inde ako bol za našich čias. My sme si voľakedy pokojne pred zápasom dali dobrú polievku a stejk – a išli sme hrať. Dnes je to nepredstaviteľné! Neviem koľko dní by súčasným futbalistom ten stejk ležal v žalúdku ako kameň. A čo by na to povedali ľudia, čo majú denný režim futbalistov na starosti. Stravovanie futbalistov je dnes hotová veda a alchýmia… Ale na druhej strane za našich čias sme žili spokojnejším a pohodlnejším životom. Mohli sme si dovoliť veci, ktoré si súčasní futbalisti dovoliť nemôžu…
Čo teraz máte na mysli?
Za našich čias neboli mobilné telefóny so zabudovanými fotoaparátmi (krátka odmlka). Neboli ani rôzne sociálne siete a média. Nebola okolo nás taká hektika a stres (krátka odmlka). My sme si po stretnutí pokojne mohli s novinármi sadnúť večer na pohárik, mohli sme sa spolu zabaviť a porozprávať. A nikto to nemusel vedieť… Zostalo to medzi nami. Lebo tak sme sa dohodli. Ako dobrí kamaráti. Nik s tým okamžite nebežal na sociálnu sieť! Dnes také kamarátske posedenie vôbec neprichádza do úvahy. Dnes by za chvíľu boli toho plné médiá… Všetko je pod kontrolou. Všetci sme pod veľkou kontrolou. Preto stále tvrdím, že nám bolo ako futbalistom a športovcom v časoch našej najväčšej slávy a popularity oveľa lepšie. Bola iná doba. A najmä bol pokojnejší život. Ako v športe, tak aj v celej spoločnosti.
Pripravil Štefan Žilka
sa narodil 1. septembra 1962 v Amsterdame. S futbalom začal v mužstve HFC Haarlem (1979 – 1982), z ktorého prestúpil do Feyenoordu Rotterdam (1982 – 1985), po dvoch rokoch v PSV Eindhoven (1985 – 1987) odišiel do AC Miláno, v ktorom hral v rokoch 1987 – 1993 a 1994 – 1995.
Sezóny 1993 a 1994 stránil v Sampdorii Janov. Po talianskej anabáze pokračoval v kariére v anglickom klube FC Chelsea Londýn (1995 – 1998). V roku 1987 získal Zlatú loptu pre najlepšieho futbalistu sveta. Ruud Gullit bol členom holandskej reprezentácie, ktorá triumfovala na ME 1988 v Nemecku. Z ME 1992 vo Švédsku má bronzovú medailu. V rokoch 1981 – 1994 odohral v národnom mužstve Holandska 66 stretnutí, v ktorých dal 17 gólov.
Dvakrát v drese AC Miláno vyhral Pohár európskych majstrov (PEM), predchodcu Ligy majstrov (1989, 1990), raz sa tešil z triumfu v európskom Superpohári (1990), trikrát bol majstrom Talianska (1988, 1992, 1993). Tak isto trikrát bol majstrom Holandska (1984, 1986, 1987). Bol hráčom mužstiev, ktoré vyhrali Holandský pohár (1984), Taliansky pohár (1994) a Anglický pohár (FA Cup, 1997).
V londýnskej Chelsea začal aj svoju trénersku kariéru – v pozícii hrajúceho kouča (1996 – 1998). Neskôr sa presunul na lavičku Newcastle (sezóna 1998/1999), po niekoľkoročnej pauze bol trénerom Feyenoordu Rotterdam (2004/2005) a Los Angeles Galaxy (2007/2008). Zatiaľ jeho posledným angažmán bolo pôsobenie v Tereku Groznyj (2011/2012). V súčasnosti je oficiálny UniCredit ambasádor pre UEFA Champions League Trophy Tour 2014.