ATÉNY 8. februára (WEBNOVINY) – Lídri gréckych politických strán odložili v utorok o jeden deň stretnutie, na ktorom mali rozhodnúť, či súhlasia s podmienkami druhého programu medzinárodnej finančnej pomoci v objeme 130 mld. eur.
Ďalší odklad kľúčovej schôdzky, ktorá sa mala pôvodne uskutočniť už v pondelok, spôsobilo to, že lídri včas nezískali návrh dohody medzi vládou v Aténach a veriteľskými inštitúciami, informoval nemenovaný predstaviteľ jednej zo strán, ktorého citovala agentúra Reuters.
„Dôvodom je, že politickí lídri nebudú mať čas na zhodnotenie opatrení v záchrannom programe,“ uviedol predstaviteľ a dodal, že lídri text návrhu dohody získali iba pol hodinu pred plánovaným začiatkom rokovaní.
Európska únia a Medzinárodný menový fond v máji 2010 schválili Aténam úverový program v objeme 110 mld. eur a lídri 27-členného bloku v októbri minulého roka odsúhlasili ďalšiu pomoc pre túto zadlženú krajinu v sume 130 mld. eur. Výmenou za druhý úverový program medzinárodní veritelia požadujú od Atén krajiny ďalšie úsporné opatrenia, vrátane zníženia minimálnej mzdy a obmedzenia sociálnych výdavkov.
Odchod Grécka z eurózony je teraz menej riskantný
Odchod Grécka z eurozóny by bol v tomto momente oveľa menej riskantnejší, ako tomu bolo v roku 2010, domnieva sa holandský premiér Mark Rutte.
Zároveň však podotkol, že je „v našom záujme, aby Gréci zostali, no aby sme to dosiahli, musia splniť všetko, čo sľúbili“. Podľa jeho slov však „aj keby sa tak nestalo, je tu menej rizika„.
„Sme silnejší, ako sme boli pred rokom a pol,“ povedal Rutte, podľa ktorého sa za ten čas podarilo prijať potrebné opatrenia na zastavenie dlhovej krízy v krajinách používajúcich euro. Medzi ne zaraďuje stabilizačné nástroje v podobe eurovalov či rekapitalizáciu bánk.
ECB pripúšťa odpisy dlhu Grécka
Európska centrálna banka (ECB) výrazne prispeje k odpisu gréckeho dlhu, pokiaľ sa krajina dohodne s veriteľmi na jej reštrukturalizácii. Informoval o tom v stredu denník Wall Street Journal (WSJ).
ECB „súhlasila, že (grécke) vládne dlhopisy, ktoré kúpila minulý rok na sekundárnom trhu, predá za nižšiu ako nominálnu cenu. Podmienkou je, že rozhovory o reštrukturalizácii dlhu budú mať úspešný výsledok,“ tvrdí WSJ. Podľa denníka je ECB pripravená vzdať sa úrokov z dlhopisov, ktoré získala v rámci kontroverzného programu na pomoc členským štátom eurozóny v dlhových problémoch.
ECB, ktorá patrí medzi najväčších veriteľov Grécka, začala nakupovať dlhopisy tamojšej vlády v máji 2010 v snahe stlačiť náklady na refinancovanie gréckeho dlhu na udržateľnú úroveň. Vláde v Aténach sa však napriek tomu nepodaril návrat na dlhopisové trhy.
Grécka vláda a medzinárodné inštitúcie rokujú so súkromnými veriteľmi o odpise zhruba polovice ich pohľadávok v celkovom objeme 200 mld. eur. Reštrukturalizácia má prispieť k zníženiu verejného dlhu Grécka na 120 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny v roku 2020 zo súčasnej úrovne 160 % HDP.