Grécko podľa analytikov bližšie k odchodu z eurozóny nebolo

BRATISLAVA 6. júla (WEBNOVINY) – Riziko odchodu Grécka z eurozóny sa po výsledku referenda zvýšilo, finančné trhy však zatiaľ reagujú pomerne mierne. Konštatujú to analytici oslovení agentúrou SITA. Podľa Kataríny Muchovej zo Slovenskej sporiteľne tak budú mať Gréci veľký problém presvedčiť európskych lídrov o odpise dlhu a zároveň zotrvaní krajiny v eurozóne.

„Súčasná grécka vláda už jednoznačne nemá oprávnenie od svojich občanov na to, aby v snahe dosiahnuť dohodu s veriteľmi spravila ústupky,“ doplnil analytik VÚB banky Andrej Arady, podľa ktorého by tak teraz mohli ustupovať už iba veritelia. „No to by znamenalo, že Gréci nakoniec dostanú svoj ‚obed zadarmo‘, čo by bol pre ostatných nezodpovedných dlžníkov nebezpečný precedens. Grécko sa priblížilo k odchodu z eurozóny tak blízko, ako ešte nikdy nebolo,“ tvrdí Arady.

Viacero scenárov

Scenárov, čo sa v Grécku v nasledujúcich dňoch udeje, je však viacero. Veľa podľa Muchovej napovie už pondelňajšie rozhodnutie Európskej centrálnej banky o núdzovom financovaní pre krajinu (ELA). ECB pravdepodobne ponechá financovanie na rovnakej úrovni, čím však tlak na grécke banky neustúpi a kapitálové kontroly budú musieť zostať v platnosti. Navyše, ak Grécko nesplatí ECB 20. júla pôžičku, centrálna banka by núdzovú likviditu prestala poskytovať. „Tým by grécky bankový sektor výrazne utrpel a mohlo by to viesť až k urýchlenému prijatiu novej meny a vylúčeniu sa z eurozóny,“ konštatuje analytička Slovenskej sporiteľne. V modifikovanej verzii tohto scenára by Gréci mohli dočasne zaviesť paralelnú menu a technicky zostať v eurozóne.

Podľa Muchovej však nie je vylúčený ani scenár, že rokovania v nasledujúcich dňoch vyústia v nový balík pomoci pre Grécko, súčasťou ktorého budú reformné opatrenia na strane Grécka, ale aj čiastočný odpis dlhu. ECB by naďalej poskytovala likviditu Grécku, a to by mohlo zotrvať v eurozóne. V prospech tohto scenára podľa analytičky hovorí aj odstúpenie gréckeho ministra financií Janisa Varoufakisa, ktorý nebol dobre vnímaný pri vyjednávaniach s veriteľmi. „Grécku hrá do kariet aj nedávno zverejnená správa Medzinárodného menového fondu o stave gréckeho dlhu, v ktorej sa píše o neudržateľnosti gréckeho dlhu a potrebe nových opatrení spojených so zmenou maturít dlhu,“ dodala Muchová.

Ak však žiadna zo strán neustúpi, Grécko by napokon muselo vystúpiť zo spoločnej menovej únie, čo by podľa analytičky Poštovej banky Dominiky Ondrovej pocítila aj eurozóna, minimálne čo sa kurzového vývoja týka. „Euro by sa totiž s veľkou pravdepodobnosťou výraznejšie oslabilo,“ tvrdí. Ďalšie následky podľa nej však veľmi ťažko odhadnúť, pretože eurozóna bola koncipovaná ako „nerozpadnuteľné“ zoskupenie a skúsenosti s vystúpením akéhokoľvek člena absentujú.

Grexit by krajiny mali zvládnuť bez väčších problémov

Politický dopad grexitu by bol však zrejme výraznejší tak pre Európsku úniu, ako aj pre samotnú eurozónu. Vzťahy medzi Gréckom a Európou by ostali podľa Muchovej výrazne naštrbené a dôvera by sa na isté obdobie skoro úplne vytratila. Z ekonomického pohľadu by však dopady odchodu Grécka z eurozóny mali byť pre krajiny eurozóny vrátane Slovenska zvládnuteľné. Svoju expozíciu voči Grécku totiž znížili. Aj keď v prípade niektorých krajín, ako Nemecko či Malta stále dosahuje expozícia vyše 3 % hrubého domáceho produktu, riziko by podľa analytičky malo byť zvládnuteľné pomerne jednoducho. „ECB, ako aj jednotlivé krajiny eurozóny, disponujú niekoľkými nástrojmi finančnej a menovej politiky, preto by mali prípadný grexit zvládnuť bez väčších problémov,“ tvrdí.

Obmedzený by bol nateraz aj vplyv na Slovensko. V prípade krachu Grécka a vystúpenia z eurozóny bude Slovensko znášať náklad na záruky, ktoré sme vystavili za dlhopisy eurovalu. Táto suma je však už zarátaná v dlhu a v prípade aktivácie záruk splatná až po roku 2020 po ďalšie desaťročia. Až vtedy by nám navyšovala deficit verejných financií, avšak bez vplyvu na dlh. Zahraničný obchod Slovenska s Gréckom je podľa Muchovej minimálny a predstavuje iba 0,2 % našich celkových vývozov a rovnako iba 0,2 % celkových dovozov. Prípadná eskalácia napätia na finančných trhoch by však podľa analytičky Slovenskej sporiteľne mohla zabrzdiť rast eurozóny.

Záchranné mechanizmy upokojujú situáciu

Bezprostredná reakcia finančných trhov na výsledky gréckeho referenda bola negatívna, no podľa Andreja Aradyho z VÚB banky sa zdá byť nákaza gréckej krízy do okolitých krajín limitované. Euro sa stále drží na silnejších úrovniach, ako pred niekoľkými mesiacmi. „Zdá sa, že záchranné mechanizmy vytvorené počas ostatných rokov situáciu upokojujú. Ak by bolo Grécko tak blízko odchodu z eurozóny už pred rokmi na začiatku svojej krízy, negatívne reakcie eura a finančného trhu by boli neporovnateľne vyššie,“ myslí si analytik.

Výnosy štátnych dlhopisov periférnych krajín eurozóny podľa Muchovej mierne stúpli, zatiaľ čo výnosy na nemeckých dlhopisoch klesli o 5 bázických bodov. „Slovenské 10-ročné dlhopisy sa pohli opačným smerom od nemeckých a ich výnosy ráno mierne stúpli o 5 bázických bodov,“ konštatovala. Euro voči doláru odoláva hranici 1,1 USD/EUR. „Situácia ohľadom Grécka je ale napätá už niekoľko mesiacov a ostatný vývoj ukazuje, že investori zväčša reagujú len mierne bez výraznejších výkyvov,“ potvrdzuje analytička Poštovej banky Denisa Ondrová.