ATÉNY 21. apríla (WEBNOVINY) – Grécko v pondelok nariadilo štátnym inštitúciám a samosprávam previesť všetku voľnú hotovosť na účet centrálnej banky krajiny. Požiadavka ilustruje, pod akým extrémnym tlakom sa nachádza vláda premiéra Alexisa Tsiprasa, ktorej medzinárodní veritelia odmietajú uvoľniť ďalšiu finančnú pomoc. Peniaze Grécko potrebuje najmä na uhradenie záväzkov voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF).
Z verejného sektora sa májú stiahnuť všetky voľné peniaze
Požiadavka sa nevzťahuje na penzijné fondy a niektoré štátne firmy. Predstaviteľ gréckeho ministerstva financií pre agentúru Reuters minulý týždeň uviedol, že Atény potrebujú z verejného sektora stiahnuť všetku voľnú hotovosť v celkovom objeme dve miliardy eur, aby mohli koncom mesiaca vyplatiť dôchodky a mzdy verejných zamestnancov.
Dohoda je v nedohľadne, Grécko neprekročí svoje hranice
Rusko poprelo fámy, s Gréckom sa na plyne nedohodlo
Rusko nenaruší jednotu EÚ výhodami, pochybuje Steinmeier
Grécko nepodpíše existujúcu dohodu, problémy vraj nevyrieši
Ministerstvo správu oficiálne poprelo. Grécko musí budúci mesiac splatiť MMF takmer jednu miliardu eur. Atény tvrdia, že chcú dodržať záväzky voči veriteľom, niektorí vládni predstavitelia však uviedli, že prednosť bude mať výplata miezd a dôchodkov.
Odchodu Grékov z eurozóny sa nebojí ani Nowotny
Člen Rady guvernérov Európskej centrálnej banky Ewald Nowotny uviedol, že ak Grécko opustí eurozónu, nebude to mať na menovú úniu rovnaký dopad ako by mal odchod pred dvoma rokmi. Zároveň vyzval grécku vládu, aby dodala „čísla“, ak chce získať ďalšiu pomoc. „Čas beží,“ povedal. „Celý príbeh by sa nemal preceňovať,“ vyhlásil Nowotny. Zároveň uviedol, že tento týždeň neočakáva dohodu Grécka s veriteľmi.
„Odchod Grécka nemá taký dopad, alebo potenciálny dopad, ako by mal pred … približne dvoma rokmi. Naozaj nevidím nákazu vo finančnom a ekonomickom zmysle,“ povedal. Zároveň však uviedol, že nevie predpovedať „psychologické dopady“. Na otázku o oslabovaní eura voči doláru reagoval slovami, že výmenný kurz eura nepatrí medzi ciele, ktoré sleduje ECB. „Historicky sme už mali paritu, nebolo by to niečo neslýchané, je však veľmi ťažké robiť prognózy,“ dodal.
Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme 240 miliárd eur.
Poslednú splátku 7,2 miliardy eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Peniaze Grécko potrebuje na odvrátenie platobnej neschopnosti. O Grécku budú rokovať ministri financií členských štátov eurozóny 24. apríla na stretnutí v lotyšskej metropole Riga. Ak sa Grécko s veriteľmi nedohodne, krajine hrozí platobná neschopnosť.
