Príspevku Slovenska by sa to však dotknúť nemalo.
Povedala to premiérka Iveta Radičová na tlačovej konferencii po skončení nočného summitu lídrov eurozóny v Bruseli.
Po novom by totiž Grécko z nového úverového programu, teda prvých úverov, ktoré má krajina dostať z eurovalu, podľa Radičovej malo prijať o 21 mld. eur viac, ako v júli dohodnutých 109 mld. eur.
Na toto navýšenie by sa mali zložiť aj národné štáty. „Slovenská republika má v tejto účasti výnimku. Vyrokovať sa dá a dá sa dodržať aj slovo,“ povedala na margo dohody Radičová. Ako dodala, podiel Slovenska na gréckom programe z eurovalu tak bude zhruba o 200 mil. eur nižší.
Premiérka zároveň odmieta úvahy, že Slovensko sa týmto postojom opäť stavia do pozície netímového hráča, ako sa o ňom hovorilo napríklad aj po prvom neúspešnom pokuse o schválenie rozšíreného eurovalu v parlamente. „Tento netímový hráč urobil precedens, ktorý nemá obdoby. Pre možnosť vôbec stretávať sa na summitoch padla slovenská vláda,“ konštatuje Radičová s tým, že na rokovania prišla s jednoznačným mandátom, ktorý nepripúšťal žiadne ďalšie navýšenie príspevku Slovenska, čo podľa nej partneri v eurozóne rešpektovali.
Slovensko neušetrí
Dohodnutou výnimkou v novom úverovom programe pre Grécko Slovensko neušetrí. Uviedol to minister financií Ivan Mikloš a neskôr tieto jeho slová potvrdil aj predseda strany Smer-SD Robert Fico. Slovensko síce nebude vydávať garancie pre Grécko z vyššej ako pôvodne dohodnutej sumy, ale táto čiastka bude zvýšená pri iných programoch. Ako na tlačovej konferencii povedal Fico, premiérka hovorila o ušetrení 200 mil. eur, no náš podiel na eurovale je nemenný.
„Nič neušetríme. Tie peniaze, ktoré nepôjdu do Grécka, pôjdu prípadne do inej krajiny,“ povedal Fico. Summit podľa Fica dokázal, že bez eurovalu nič nebolo možné a prijaté opatrenia v posledných hodinách boli možné len preto, že sa krajiny, ktoré majú euro, dohodli na eurovale.
Aj keď summit podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Márie Valachyovej neposkytol detaily, jeho výsledok je krokom vpred. Otázne je, či odpis dlhu u súkromných investorov bude Grécku stačiť a či bude stačiť kapacita eurovalu, pričom zrejme bez pomoci Európskej centrálnej banky to nepôjde, nakoľko ďalej skupuje dlhopisy krajín PIIGS zo sekundárneho trhu. „Napriek terajšej priaznivej reakcii trhu je pravdepodobné, že volatilita a nervozita na trhu ešte v budúcich týždňoch pretrvá,“ dodala Valachyová.
Výsledok dnešného nočného eurosummitu ani výnimku pre Slovensko pri zvýšení objemu pre Grécko z eurovalu nepovažuje predseda SNS Ján Slota za úspech. „Vyrokovala (premiérka Iveta Radičová) nulu. Naše chudiatko, vtáčatko usmievavé, vymodlilo niečo, čo sa nezakladá na ekonomickej realite,“ komentoval pre agentúru SITA závery rokovania. Snahu o zastavenie krízy eura zvyšovaním úverovej kapacity označil za smiešnu hru s číslami. „Sú to kecy, je to úsmevné a smiešne,“ zhodnotil snahu európskych lídrov zastaviť nákazu.
Úsporu 200 miliónov eur, ktorou sa pri pôžičke Grécku Radičová pochválila, považuje Slota v kontexte eurovalových záruk v objeme 7,7 miliardy eur za zanedbateľnú. „Sme žobráci a teraz budeme dvojnásobní žobráci. Hádžeme eurá do čiernej diery,“ myslí si o osude slovenských záruk. Peniaze, ktoré pribudnú do eurovalu, považuje pritom líder národniarov za virtuálne. „Ľudia žijú z chleba, z ľudskej práce, nie z indexov. Svet si kupuje milión rožkov a nemá ani na ten jeden,“ ponúkol podobenstvo.
