Jozef Čentéš je spokojný
Jozef Čentéš je rád, že jeho zvolenie za generálneho prokurátora sa realizovalo podľa novely rokovacieho poriadku, ktorú Ústavný súd SR dnes označil za ústavnú.
Ako ďalej povedal Čentéš pre agentúru SITA, „zastávam právny názor, že neexistujú zákonné prekážky, ktoré by bránili môjmu vymenovaniu.„
Bugár: Na ťahu je prezident
Prezident Ivan Gašparovič už nemá dôvod otáľať s vymenovaním Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, tvrdí predseda Mosta-Híd Béla Bugár v reakcii na dnes zverejnené rozhodnutie Ústavného súdu (ÚS) SR.
„A má dôvod nevymenovať? Očakávame, že bude konať, ústavný súd už rozhodol, nemôže sa vyhovárať,“ povedal Bugár pre agentúru SITA. Ako dodal, rozhodnutie ústavného súdu, že verejná voľba je v poriadku, očakával. „Inde je v poriadku, ak je verejná voľba a pri generálnom prokurátorovi nie?“ spýtal sa.
Bugár odmieta, že by možnosťou verejnej voľby boli obmedzené práva niektorého z kandidátov. Zdôraznil, že kandidáti dopredu vedeli, že parlament má právomoc voliť tajne aj verejne a museli počítať s oboma alternatívami.
Poznamenal, že generálnej prokuratúre neprospieva, keď funguje bez riadne zvoleného generálneho prokurátora na čele. Čaká, že v budúcnosti sa tam rozhýbu „stojaté vody“.
Odporúčame:
Jozef Čentéš vyhral tajnú voľbu, Fico zúri,prezident ho nevymenuje
Najťažším momentom pre Radičovú bola voľba prokurátora
Ústavný súd zrušil opatrenie, ktoré bránilo verejne voliť GP
Ústavný súd k spôsobu voľby verejná alebo tajná, konštatoval, že oba sú v súlade s ústavou. Ústavný súd nevyhovel zastupujúcemu generálnemu prokurátorovi ani skupine 35 poslancov NR SR.
Predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková informovala, že za rozhodnutie hlasovala väčšina ústavných sudcov, pričom k rozhodnutiu pléna ÚS budú pripojené odlišné stanoviská Ivetty Macejkovej a Milana Lalíka a k odôvodneniu Ľudmily Gajdošíkovej a Petra Brňáka.
Novelizované ustanovenia napadol na ÚS návrhom zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý ako aj skupina 35 poslancov NR SR za Smer-SD zastupovaných Róbertom Madejom.
Navrhovatelia argumentovali, že tajné hlasovanie o voľbe predsedu a podpredsedov NKÚ, kandidátov na ústavných sudcov či kandidáta na generálneho prokurátora okrem iného prispieva k ochrane ich väčšej nezávislosti od vôle politických strán a zoskupení a slúži k tomu, aby výkon uvedených funkcií prispieval k ochrane ústavnosti, slobodnej politickej súťaže a pri eliminácii vplyvu čiastkových záujmov účastníkov politickej súťaže.
Zrušenie tajného hlasovania je podľa nich v priamom rozpore s článkami Ústavy SR. Žiadali preto, aby napadnuté novelizované ustanovenia Zákona o Rokovacom poriadku NR SR ústavný súd vyhlásil za protiústavné.
Ústavný súd kritizoval parlament
Ako v odôvodnení uviedla predsedníčka ÚS Ivetta Macejková, bolo známe, že ÚS 15. júna pozastavil účinnosť niektorých ustanovení novelizovaného Rokovacieho poriadku NR SR. „Nerešpektovanie rozhodnutia ÚS bolo argumentované, že rozhodnutie nebolo záväzné, lebo nebolo zverejnené v zbierke a preto sa mohla voľba uskutočniť aj podľa napadnutých ustanovení,“ konštatovala Macejková.
Prezident nekomentuje
Prezident republiky Ivan Gašparovič zatiaľ nebude komentovať dnešné rozhodnutie Ústavného súdu SR. Prezident sa informáciu o rozhodnutí ÚS SR zatiaľ dozvedel len z médií, uviedol pre SITA hovorca hlavy štátu Marek Trubač. „Po doručení písomného rozhodnutia sa prezident k verdiktu Ústavného súdu vyjadrí,“ dodal.
NR SR mala byť podľa mienky ÚS zdržanlivá a adresát mal akceptovať rozhodnutie ÚS o predbežnom rozhodnutí o pozastavení napadnutých ustanovení, hoci formálne ešte nebolo účinné.
Podľa názoru ÚS tým, že voľba kandidáta na funkciu generálneho prokurátora bola 17. júna tajná, obsahovo a formálne právne teda bol dodržaný spôsob voľby aj podľa novelizovaného rokovacieho poriadku, aj podľa predchádzajúceho zákona. Macejková podotkla, že pre budúcnosť by mali jednotlivé ústavné i zákonodarné a štátne orgány dodržiavať a rešpektovať rozhodnutia.
ÚS skúmal, či napadnutá norma je v konflikte s ústavnými princípmi, právami a slobodami reálne a nielen teoreticky a konštatoval, že to tak nie je a neboli porušené ústavné princípy, pretože ústava vyslovene neustanovuje výlučne tajnú voľbu.
Nevznikol reálny konflikt a nebol porušený ústavný princíp tajnej voľby. Ústavný súd zistil, že zmenou spôsobu voľby nedochádza k narušeniu rovnosti v právach, ani k retroaktivite. Ústavný súd k spôsobu voľby verejná alebo tajná konštatoval, že oba sú v súlade s ústavou.
