Film je zasadený do obdobia sedemdesiatych rokov v socialistickom Československu. Sú v ňom zobrazené rovnako trpké, ako aj komické situácie každodenného života štyroch tínedžerov. Ako si vy sama spomínate na detstvo a začiatok puberty, ktoré ste prežili v období minulého režimu?
Mala som vtedy štrnásť rokov, keď začala revolúcia, takže som si v bývalom režime zažila detstvo aj dospievanie. Čo sa týka tých negatív režimu, tak som sa stretla napríklad s tým, že som čítala knihy, o ktorých som vedela, že sú zakázané. V škole mi zhabali knižku, lebo bola nevhodná pre deti v mojom veku. Bolo to tuším Memento od Radka Johna. Ja som to dosť často robila aj schválne, už z domu som vedela, ako sa veci majú. Napríklad som si do čitateľského denníka naschvál písala Havlove hry (smiech).
Akú hudbu ste v tom čase počúvali. Boli to „zakázané“ skupiny ako Led Zeppelin či Rolling Stones, ktorých mená zazneli aj vo filme Občiansky preukaz?
Nie, ale je fakt, že u nás sa počúvala zahraničná hudba. Otec mal rád šansóny a klasiku, predovšetkým talianskych a francúzskych spevákov. Bolo to hlavne tým, že pracoval pre japonské noviny. Keďže otec pracoval ako zahraničný korešpondent, nemali sme sa nejako zle, boli sme taká netypická rodina. Pamätám si však, že čo napísal, musel odovzdávať, listy boli kontrolované.
Tento rok vás diváci okrem Občianskeho preukazu majú možnosť vidieť aj v ďalšej novej snímke – Nevinnost režiséra Jana Hřebejka. Ako ste sa stotožnili s vašou postavou?
Stvárňujem ženu, ktorá miluje a miluje až príliš, keď to možno už nie je zdravé. Nevinnost je pre mňa veľmi osobný film, je pre mňa problematické o tom hovoriť. Producent na ňom pracoval dosť odlišne, veľmi intenzívne sme sa o tom rozprávali, a to aj počas samotného nakrúcania. Vo filme boli použité dokonca aj moje básničky z obdobia, keď som mala pätnásť alebo šestnásť rokov. Od začiatku sa ma celá tá téma nejako dotýkala, jednoducho som prekročila bariéru. To natáčanie bol pre mňa nádherný zážitok.
Okrem toho, že patríte k najčastejšie obsadzovaný českým herečkám, privoňali ste aj k móde. Opäť ste sa stali tvárou českého módneho domou Pietro Filipi, pre ktorý ste navrhli kolekciu jeseň/zima 2010. Máte už sľúbenú aj ďalšiu spoluprácu?
Aktuálne som tvárou ich kolekcie a sama som pre módny dom navrhla už aj kolekciu jar/leto 2011. Tá ide do obchodov teraz vo februári, zároveň už pracujem na ďalšej kolekcii na jeseň/zimu 2011. Nebudúci týždeň odchádzame do Paríža chystať kolekciu jar/leto 2012, takže spolupráca intenzívne pokračuje.
Máte vôbec čas venovať sa obom profesiám naraz?
Svoju prácu milujem, a tým myslím herectvo. Zároveň každá vec v živote, deti, práca, jedlo, hocičo, vždy príde taká nejaká kríza alebo pochybnosť. Zrazu sa nedarí alebo človek pochybuje o tom, či robí veci správne. A to poznám aj z herectva. Návrhárstvo je pre mňa strašný objav, veľmi ma to baví. Dokážem sa v tom však strašne spochybniť. Myslím na to, že si to nezaslúžim, že som to neštudovala, že sa nikdy nemôžem dostať nikam vyššie.
Ani herectvo ste neštudovali a na konte máte štyroch Českých levov…
Tam to cítim tak zvnútra, že človek má na to právo, herectvo nie je podľa mňa vôbec o škole. Ale pri tom návrhárstve, keby som mala navrhovať sama na seba, tak to nikdy nedokážem. Ja by som neušila nič, možno tričko by som zmákla. Uvedomujem si, že robím ako keby dve práce a obe milujem. Zároveň mám aj možnosť si od tej druhej odpočinúť. Ale hovorím si, že za také dva roky sa pokojne nechám v tom módnom priemysle zamestnať.
Boli by ste ochotná obetovať pre kariéru módnej dizajnérky herectvo?
Každá vec si zaslúži odovzdanosť. V tom herectve sú aj iné cestičky, ale v tom návrhárstve, to je ako skočiť do nejakého vlaku. Je potrebné sledovať tie časopisy, módne prehliadky, čo ja na internete všetko robím. Keď sa človek naladí a chytí sa, tak sa už vezie. Bavilo by ma sa do toho úplne ponoriť a mať čas len na to.
Na záver ešte otázka, čo vás ako módnu dizajnérku čaká v najbližšom období?
Nedávno som zistila, že ma nominovali v rámci prestížnej dizajnérskej súťaže Chzech Grand Design a dostala som sa do prvého kola z troch. Dvanásteho februára bude slávnostná prehliadka všetkých, ktorí boli nominovaní. Každý má jeden model, takže tam vyparádim nejakú modelku s mojimi šatami (smiech).
Zhovárala sa Lea Podstanická
