BRATISLAVA 18. novembra (WEBNOVINY) – Odborárov prekvapilo rozhodnutie prezidenta Ivana Gašparoviča vrátiť do parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní. Podmienkou pri rozšírení záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (KZVS) podľa novely zákona už nemá byť súhlas zamestnávateľa, na ktorého sa má záväznosť kolektívnej zmluvy rozšíriť.
„Pri stretnutiach so zástupcami zamestnancov pán prezident vždy deklaroval jeho známe sociálne cítenie a vrátením tohto zákona jeho citát „myslím národne, cítim sociálne“ veľmi nepotvrdil,“ povedal na tlačovej besede prezident Konfederácie odborových zväzov SR Jozef Kollár.
Ako ďalej uviedol, KOZ veľmi záleží na tom, aby tento zákon parlament opätovne schválil v takom znení, v akom ho vláda pôvodne navrhovala. „Zabezpečoval isté spravodlivé odmeňovanie a uspokojovanie pracovných podmienok nielen zamestnancov združených v konfederácii, ale všetkých pracujúcich na Slovensku,“ upozornil odborársky šéf.
Prezident vrátením novely ohrozil 2/3 zamestnancov
Hlave štátu prezident KOZ pripomenul, že pred dvoma rokmi podpísal „ešte tvrdšiu“ novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní upravujúcu rozširovanie KZVS bez súhlasu zamestnávateľa. „Preto nás teraz prekvapil, že novelu zákona vrátil,“ povedal Kollár. Ak by podľa neho parlament vyhovel pripomienke prezidenta vylúčiť z rozširovania KZVS zamestnávateľov, ktorí majú uzatvorenú záväznú podnikovú kolektívnu zmluvu, bol by potlačený celý zámer novely zákona.
Člen predstavenstva KOZ Emil Machyna upozornil na to, že ak by sa proces rozširovania KZVS netýkal zamestnávateľov, ktorí majú do 50 zamestnancov, kolektívnymi zmluvami by neboli pokryté dve tretiny zamestnancov. „Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa a ich rozširovanie sa netýka veľkých podnikov,“ tvrdí Machyna. Je presvedčený o tom, že poslanci za Smer-SD prelomia veto prezidenta a novelu zákona opätovne schvália v pôvodnom znení.
Prezident Ivan Gašparovič vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní. Navrhuje, aby sa z možného rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa (KZVS) bez súhlasu zamestnávateľa vylúčil širší okruh zamestnávateľov. Kým schválená novela zákona počíta s tým, že budú z tohto procesu vylúčení zamestnávatelia, ktorí majú do 20 zamestnancov, podľa prezidenta by sa to malo týkať zamestnávateľov, ktorí majú do 50 zamestnancov. Argumentuje tým, že podľa nariadenia Európskej komisie sa za malý a stredný podnik považuje podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb. Prezident tiež navrhuje, aby sa rozšírenie záväznosti KZVS nevzťahovalo na zamestnávateľa, ktorý má uzatvorenú záväznú podnikovú kolektívnu zmluvu.
Snaha ochrániť podnikovú úroveň
Parlamentom schválená úprava rozširovania záväznosti KZVS podľa Gašparoviča neguje výsledky kolektívneho vyjednávania na „podnikovej úrovni“, ktorého cieľom a výsledkom je uzavretie podnikovej kolektívnej zmluvy.
Novele zákona tiež vyčíta to, že v nej nie sú stanovené ďalšie podmienky na rozšírenie záväznosti KZVS, ako aj všetky prijateľné kritériá na ustanovenie všeobecného záujmu na rozšírení jej záväznosti s cieľom vylúčiť prípadné ekonomické dopady na niektorých zamestnávateľov.
„Podľa môjho názoru nie je postačujúce viazať rozšírenie záväznosti KZVS len na skutočnosť, že zamestnávatelia, pre ktorých sa má rozšíriť záväznosť tejto kolektívnej zmluvy, zamestnávajú väčší počet zamestnancov ako zamestnávatelia združení v inej organizácii zamestnávateľov, ktorá v tom istom odvetví alebo v tej istej časti odvetvia uzatvorila inú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa,“ tvrdí prezident.
Prezident vyhovel mnohým organizáciam
Hlava štátu tak vyhovela Americkej obchodnej komore (AmCham) v SR, ako aj Republikovej únii zamestnávateľov, Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore a Klubu 500, ktorí prezidenta listom žiadali o vrátenie novely zákona do parlamentu na opätovné prerokovanie. Novela zákona podľa týchto zamestnávateľských organizácií nie je v súlade s Ústavou SR a v čase pretrvávajúcich negatívnych dopadov hospodárskej krízy na slovenskú ekonomiku sa stane priamou prekážkou naštartovania hospodárskeho rastu s negatívnym dopadom na zamestnanosť.
O návrhoch na rozšírenie záväznosti KZVS, ako aj o pripomienkach zaslaných zamestnávateľmi, má rozhodovať tripartitná komisia. Komisiu vymenuje a zriadi ministerstvo práce zo zástupcov ministerstva, zástupcov zamestnávateľov, zástupcov zamestnancov a zástupcu Štatistického úradu SR. „Úlohou komisie bude konať v súlade s verejným záujmom, dbať na dodržiavanie zákonom stanovených podmienok a objektívne posudzovať pripomienky jednotlivých zamestnávateľov, prípadne posudzovať aj iné podmienky, ktoré by mohli mať vplyv na rozšírenie, resp. nerozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa,“ uviedlo ministerstvo práce.
Ministerstvo žiada reprezentatívnosť
Rezort práce a sociálnych vecí súčasne pri rozširovaní záväznosti kolektívnej zmluvy stanovuje podmienku reprezentatívnosti, teda pokrytia určitého počtu zamestnancov kolektívnou zmluvou. Záväznosť by sa má rozšíriť len pri takej kolektívnej zmluve, ktorá pokrýva väčší počet zamestnancov v odvetví, ako iná kolektívna zmluva, ktorú uzatvorili iní zamestnávatelia v rámci rovnakého odvetvia.
Oproti doterajšiemu stavu, keď označením odvetvia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa je kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností na úrovni skupiny, sa rozšíri označenie odvetvia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na úrovni divízie.
Z rozšírenia záväznosti KZVS sa podľa novely zákona vylúčia niektoré kategórie zamestnávateľov. Pôjde napríklad o zamestnávateľa, ktorý má do 20 zamestnancov, či zamestnávateľa, ktorý zamestnáva aspoň 10 % osôb so zdravotným postihnutím. Záväznosť KZ sa tiež nebude rozširovať na zamestnávateľa, ktorý ku dňu účinnosti rozšírenia vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov a na zamestnávateľa, ktorého postihla mimoriadna udalosť, ktorej následky ku dňu účinnosti rozšírenia trvajú. Výnimku tiež má dostane zamestnávateľ, ktorý je v úpadku, likvidácii, v ozdravnom režime alebo nútenej správe. „Ide o tie kategórie zamestnávateľov, u ktorých existuje objektívny dôvod, že rozšírenie kolektívnej zmluvy na nich by im mohlo spôsobovať problémy,“ tvrdí rezort práce a sociálnych vecí.
