BRATISLAVA 11. júna (WEBNOVINY) – Ak nebude návrh novely zákona o prokuratúre v zhode s niektorým článkom ústavy, prezident Ivan Gašparovič ju vráti parlamentu na opätovné prerokovanie. Ako pripomenul, už dávno signalizoval, že ak prejde parlamentnom pôvodný návrh normy z dielne ministerstva spravodlivosti vedeného Luciou Žitňanskou (SDKÚ-DS), sám podá ústavnú sťažnosť. Schválenú podobu novely, ktorú odhlasovali poslanci NR SR 2. júna, však zatiaľ nevidel. „Zmeny, o ktorých som počul, návrh ministerky spravodlivosti totálne zmenili,“ poznamenal. K tomu, či takáto podoba bude akceptovateľná, sa bude môcť vyjadriť až po preštudovaní schválenej novely. Na podpísanie zákona alebo jeho vrátenie má prezident čas 15 dní od doručenia.
Hlavným cieľom novely je podľa Žitňanskej sprístupnenie činnosti prokuratúry verejnej kontrole. Naopak, podľa opozície si v ňom chce koalícia uzurpovať právo rozhodovať o tom, kto bude prokurátorom. S pôvodným návrhom mal problém nielen prezident, ale aj viaceré prokurátorské organizácie, Najvyšší súd SR pod vedením Štefana Harabina, Generálna prokuratúra SR, opozícia, ale aj niektorí koaliční predstavitelia. V druhom čítaní v parlamente pôvodnú podobu zmenili vďaka rozsiahlym pozmeňujúcim návrhom.
Na internete sa budú zverejňovať právoplatné uznesenia prokurátorov, ktorými sa skončilo trestné stíhanie, a rozhodnutia disciplinárnych komisií. Ďalšie uznesenia prokurátorov sa budú sprístupňovať na základe žiadosti. Prokurátorov už nebude vymenúvať generálny prokurátor, ale budú sa vyberať prostredníctvom výberových konaní rovnako ako aj okresní a krajskí prokurátori a ich námestníci. Súčasne sa pre nich zavádza päťročné funkčné obdobie.
Na rozdiel od pôvodného návrhu nebude záväzné stanoviská vydávať minister spravodlivosti, ale generálny prokurátor na základe stanoviska komisie zloženej z troch zástupcov prokuratúry a troch zástupcov ministra spravodlivosti. Žitňanská ustúpila aj pri odvolaniach voči rozhodnutiu disciplinárnej komisie, podľa schváleného znenia o nich bude rozhodovať súd, nie odvolacia disciplinárna komisia. Poslanci tiež rozšírili možnosti, keď môže dať parlament prezidentovi návrh na odvolanie generálneho prokurátora o prípad, keď bude generálny prokurátor v disciplinárnom konaní uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia.
Novela tiež znemožňuje ukladanie tzv. negatívnych pokynov. Nadriadený prokurátor tak už nebude môcť prikázať podriadenému prokurátorovi, aby nevzniesol obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpil na prerokovanie inému orgánu, zastavil trestné stíhanie, nepodal obžalobu alebo nepodal riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného. Odňatie veci bude musieť nadriadený prokurátor písomne odôvodniť a zverejniť. Nové znenie ruší inštitút právnych čakateľov prokuratúry, čakatelia sa stanú asistentmi prokurátorov, čo je nový inštitút, ktorý má vytvoriť predpoklady pre odbremenenie prokurátorov od vykonávania jednoduchých procesných úkonov.
Opozícia tvrdí, že koalícia si chce uzurpovať právo rozhodovať o tom, kto bude prokurátorom. Prokurátori z krajských prokuratúr v Bratislave, Košiciach a Trenčíne sa obávajú, že nové znenie zákona umožní zneužívanie prokuratúry na politické ciele, výhrady majú aj prešovskí prokurátori. Trnka na margo novely vyhlásil, že návrh popiera samostatnosť prokuratúry a funkčnú autonómiu generálneho prokurátora. V osobnom liste Žitňanskú upozornil, že prokuratúra nie je štátnym zastupiteľstvom.
Ak novelu podpíše prezident Ivan Gašparovič, účinná bude od 1. augusta 2011.
