BRATISLAVA 28. apríla (WEBNOVINY) – Minuloročná zmena vlády sa podľa prezidenta Ivana Gašparoviča v zahraničnej politike neprejavila nijako dramaticky a oceňuje, že v nej prevláda rozumná kontinuita v zásadných otázkach. Spoluprácu s rezortom diplomacie hodnotí ako neproblematickú.
„Viem si predstaviť užšiu komunikáciu aj s ďalšími ústavnými činiteľmi a rezortmi s kompetenciami v oblasti zahraničných vzťahov a európskych záležitostí.
Lebo vláda spolu s prezidentom, a nie jednotlivé rezorty samostatne, tvoria zahraničnú politiku. Možno by sme sa tým vyhli lapsusom, akým bolo spochybnenie našej vojenskej misie na Cypre. K tesnejšej koordinácii nášho zahranično-politického pôsobenia som pripravený,“ vyhlásil Gašparovič v príhovore na XII. ročníku Hodnotiacej konferencie zahraničnej politiky SR za rok 2010, ktorá sa dnes koná na ministerstve zahraničných vecí.
Ako podotkol, pre spomínanú rozumnú kontinuitu podporuje nastavenie zahraničnopolitických priorít, no má aj viaceré pripomienky, pochybnosti a otázky. Kriticky sa hlava štátu vyjadrila k postoju Slovenska pri riešení solidarity členov eurozóny vo vzťahu k sanovaniu verejného dlhu Grécka.
„Aj vtedy sme všetci vedeli, že bývalé grécke vlády, ale aj veľké západné bankové domy, sa svojou politikou v Grécku dopúšťali ľahkovážnych chýb a dialo sa to i v dôsledku nedôraznej kontroly zo strany Európskej únie. V tom sme pochybili my všetci v únii,“ skonštatoval a zdôraznil, že keď problém vypukol, bolo v životnom záujme eurozóny konať rýchlo.
Pripomenul, že neexistoval žiadny iný prepracovaný záchranný mechanizmus. „Do finále tohto hektického úsilia sa nezapojilo iba Slovensko s odvolaním sa na morálny hazard a na domáci politický záväzok, zabúdajúc na svoj záväzok z členstva v eurozóne,“ okomentoval kriticky.
Prezident ocenil snahu Mikloša
Ako prezident podotkol, aj dnes je presvedčený, že pokiaľ v eurozóne nie sú pre podobné situácie dohodnuté krízové mechanizmy, prednostne treba riešiť akútny problém a potom v odborných diskusiách hľadať všeobecne prijateľné a ekonomicky odôvodnené nástroje a mechanizmy, vrátane bankrotu.
„Nerád to konštatujem, ale z vyhodnotenia medzinárodných ohlasov mi nevychádza, že by odmietavý postup novej slovenskej vlády v lete minulého roka zvýšil jej dôveryhodnosť v zahraničí,“ poznamenal. Na druhej strane však ocenil snahu ministra financií Ivana Mikloša presadiť spravodlivejší distribučný kľúč pre slovenský podiel na Európskom stabilizačnom mechanizme.
Slovensko-maďarské vzťahy
Pristavil sa tiež pri otázke slovensko-maďarských vzťahov, v ktorých sa podľa neho ani za nového vedenia rezortu nevyriešila ani jedna zo sporných otázok, aj keď politický dialóg a bilaterálna spolupráca pokračujú a atmosféra sa mierne upokojila.
„Došlo len k obmedzeniu medializácie výmen názorov,“ zhodnotil Gašparovič. Ako pripomenul, pred tromi dňami maďarský prezident podpísal novú Ústavu Maďarska, ktorej duch a niektoré ustanovenia naznačujú, akoby sa Maďarsko zahľadelo iba do svojej národnej politiky a nezaujímajú ho výhrady a obavy z presahu maďarského práva na územie susedných štátov. „To navádza maďarskú politiku na opačnú vývojovú trajektóriu, než sme si želali pred rokom,“ skonštatoval.
Bezpečnostná politika
Hlava štátu upriamila pozornosť aj na oblasť bezpečnostnej politiky. „Náš prístup k plneniu domácich záväzkov naráža na nepochopenie spojencov v Severoatlantickej aliancii,“ poukázal. Nepáči sa mu, že pre slovenské ozbrojené sily pribúdajú nové úlohy, ale obranné výdavky sa znižujú. „Nabádam k zmene tohto prístupu, pretože v hre je naša dôveryhodnosť spojenca,“ vyhlásil. Rovnako ako pre rokom obhajoval nutnosť užšieho prepojenia strategického plánovania i rozdelenia úloh NATO a EÚ, čo podľa neho dokazuje aktuálne aj skúsenosť z Líbye.
„Hovoriac o dianí v severnej Afrike a v arabskom svete dovolím si zopakovať, že tam zlyhala politická analýza a prognóza celého medzinárodného spoločenstva.
Podľa môjho názoru v Líbyi sme sa opakovane dopustili chyby, keď sme začali vojenskú operáciu bez vyhodnotenia dopadov a bez dobrého definovania finálneho cieľa. A nie je to po prvýkrát, keď si spomenieme na bývalú Juhosláviu, na Irak, na Afganistan,“ kritizoval.
Na organizácii hodnotiacej konferencie, na ktorej okrem prezidenta vystúpili s príhovormi aj premiérka Iveta Radičová a minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda, sa podieľali rezort diplomacie, Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v spolupráci s nadáciou Konrada Adenauera. Rozvíja tradíciu pravidelného bilancovania zahraničnej politiky na politickej a odbornej úrovni. Vystupujú na nej poslanci Národnej rady SR a odborníci z domácich a zahraničných inštitúcií.