BRATISLAVA 9. januára (WEBNOVINY) – Na Slovensku sa podľa prezidenta Ivana Gašparoviča stalo to, čo sa nemalo stať – zo sudcov, prokurátorov aj príslušníkov policajného zboru sme si urobili ľudí názorovo blízkych politickým stranám. „Doniesť politiku do súdnictva a do justície vôbec, do prokuratúry, to je to najhoršie,“ tvrdil Gašparovič v relácii STV O päť minút dvanásť počas diskusie o problémoch pri voľbe generálneho prokurátora. Podľa hlavy štátu tieto inštitúty nielen z ústavy, ale už zo samotnej podstaty veci musia byť nestranné, konať v zmysle ústavy, zákona a zmlúv a v zmysle vlastného svedomia a presvedčenia. „Toto je princíp toho zla, ktoré sa dostalo do týchto inštitúcií,“ vysvetľoval prezident. Podľa vlastných slov o tom hovorí už 15 rokov. V tejto oblasti podľa neho nejde o otázku toho, ako je napísaný zákon, ale ako konkrétna osoba zastáva danú funkciu. „Nič nevybaví táto koalícia ani budúca, pokiaľ sa nedohodneme na tom, že prokurátor nemôže byť kandidátom jednej politickej strany a druhé spektrum s tým nebude súhlasiť, lebo má iného. Musí byť spoločný,“ vyhlásil prezident. Gašparovič si myslí, že hneď po voľbách mala vláda hľadať v celom politickom spektre dohodu o obsadení postu generálneho prokurátora. „Ja viem, že vtedy boli iné problémy, politicky sa tak troška na to zabudlo,“ dodal.
Predseda parlamentu Richard Sulík obhajoval zámer koalície prejsť v parlamente k priamej voľbe generálneho prokurátora. „Ľudia majú právo vedieť, ako hlasovali poslanci, ktorým dali dôveru,“ myslí si Sulík a dodal, že slobodu voľby poslancov pritom nechcú ovplyvňovať. „Len nech sa teda neskrývajú“. Aktivitu predsedu strany Smer-SD Roberta Fica, ktorý chce zvolať po 15. januári mimoriadnu schôdzu opäť s tajnou voľbou generálneho prokurátora, do ktorej by navrhol Smer Dobroslava Trnku aj Jozefa Čentéša, vníma Sulík tak, že „keby Robert Fico nezvolával každé dva dni tlačové konferencie a každý mesiac nejakú mimoriadnu schôdzu tak zrejme by sa nevyskytoval v médiách, čo by bolo pre neho asi dosť veľké utrpenie“.
Koalícia chce ozdraviť súdnictvo, pripomenula premiérka Iveta Radičová, ktorá podporila prezidentove slová, že problémy s dôveryhodnosťou napríklad súdnictva sú dlhoročné. „Samotná nezávislosť, a je to dôkazom, negarantuje dostatočne to, že súdnictvo bude funkčné, pretože tú nezávislosť má, ale funkčné a dôveryhodné nie je,“ tvrdí Radičová. Preto sú podľa jej slov nevyhnutné aj vážne legislatívne zmeny a preto vláda pripravuje 32 noviel zákonov, ktoré sa dotýkajú vymáhateľnosti práva. „Generálny prokurátor, generálna prokuratúra má veľmi vážne a silné právomoci,“ upozornila Radičová a argumentovala aj tým, že generálny prokurátor je šiesty najvyšší ústavný činiteľ. Podľa nej má obrovský vplyv na to, či si ľudia myslia, že „vo veľkom sa kradnúť oplatí alebo neoplatí“ ako aj na to, či všetky trestné oznámenia skončia ad acta a ľudia si povedia „no zase, a na čo? a iba sa hrajú, a iba sa zakrývajú,“ alebo budú dôverovať, že sa zmeny myslia vážne. Radičová pripomenula, že ani pred siedmimi rokmi sa na prvý pokus nepodarilo zvoliť generálneho prokurátora a nebola dohoda na jednom kandidátovi. „Dohodnúť sa na jednej osobe a zabrániť tomu, aby do toho vnikalo politikum, je vecou vysokej miery politickej kultúry a kultúrnosti – ale na to treba dvoch,“ myslí si Radičová. Na takúto diskusiu je pripravená. To ocenil aj prezident. „Zmena fungovania a zodpovednosti justície, prokuratúry a polície na Slovensku pretrvá generácie, čo má veľmi mrzí,“ povedal Gašparovič.
Prezident nie je za to, aby sa v tomto volebnom období zmenila voľba generálneho prokurátora z tajnej na verejnú. V prípade všeobecnej politickej dohody na kandidátovi hovorí „prečo? nič sa nemôže stať“. Podľa neho sa verejná voľba presadzuje vtedy, keď ten, kto nominuje, chce mať istotu, že tí, čo volia, kandidáta aj podporia. „V súčasnej dobe je tajná voľba vrchol demokracie, to nesúhlasím celkom s pánom predsedom (Sulíkom),“ povedal Gašparovič, ale dodal, že na druhej strane verejná voľba neznamená porušenie demokracie.
Gašparovič chce, aby koalícia s opozíciou viac spolupracovala
Opatrenia bývalej Ficovej vlády, ktoré urobila v čase krízy so zamestnávateľmi, podnikateľmi, odbormi a bankármi, mali podľa prezidenta Ivana Gašparoviča svoje opodstatnenie. „Aj keď nie systematický úspech, ale na určitý čas boli skutočne veľmi operatívne,“ vyhlásil Gašparovič v relácii STV O päť minút dvanásť. Gašparovič bol rád, že sa takéto niečo stalo. Premiérka Iveta Radičová mu v relácii pripomenula, že bývalá vláda súčasnej zanechala vysokú mieru nezamestnanosti, dve tretiny občanov s príjmom pod 500 eur a neuveriteľné dlhy. „V každom rezorte, na ktorý sme siahli, sme ho prebrali v dlhoch, v každej oblasti – neefektívne zmluvy, zlé verejné obstarávania, zlé hospodárenie s verejnými financiami,“ vyhlásila Radičová. Okrem toho musela vláda predkladať dva štátne rozpočty. „Jeden za predchádzajúci rok, lebo nebol nadstavený pravdivo a nový, ktorý by sa týkal budúcnosti Slovenskej republiky,“ uviedla premiérka.
Tento rok sa bude reformovať oblasť dôveryhodnosti, kam patrí reforma súdnictva, zníženie miery korupcie. „Bez dôvery je veľký problém získavať dobrých, renomovaných, solídnych investorov a aj podporiť malých a stredných podnikateľov,“ upozorňovala Radičová. V tom podľa nej tkvie tvorba nových pracovných miest. Reformovať sa bude aj odvodové zaťaženie, ktoré je tiež v súčasnosti bariérou tvorby pracovných miest. „Chceme dosiahnuť zvýšenie čistých príjmov zamestnancov na jednej strane a znížiť odvodovú záťaž zamestnávateľov,“ vysvetľovala. Tretia reforma, ktorú vláda spúšťa, sa dotýka vzdelávania a kvalifikovanosti. „Paradoxne, najväčšiu skupinu nezamestnaných máme medzi absolventmi škôl, pretože požiadavky konkrétnych zamestnávateľov a firiem, a to čo ponúkajú školy ako výsledok vzdelávania, je v rozpore a nezodpovedá to moderným technológiám,“ argumentuje Radičová. Pripustila, že aj súčasná vláda bude podporovať nové investície tak, ako to bolo zvykom doteraz, ale vtedy, ak prinesú pridanú hodnotu a budú zamestnávať ľudí v najzaostalejších regiónoch.
Na margo ekonomických opatrení súčasnej vlády Gašparovič konštatoval, že nemal nikdy zámer vrátiť pripravený rozpočet. „Ak by bolo schválené provizórium, bolo by to ešte horšie,“ dodal prezident. Je rád, že v parlamente prešiel taký, aký je, i keď k nemu mal výhrady. Za kľúčový problém nepovažuje zdvihnutie DPH o jedno percento, podľa neho by to nemalo ovplyvniť výrazne inflačný pomer. Väčšie riziko podľa neho predstavujú opatrenia v energetike. „Dennú potrebu, ktorú občan potrebuje, dokáže ovplyvniť, dokáže sa uskromniť, ale výdavky, ktoré bude musieť dať na energiu, to nepôjde, to je 25 až 28 percent, to sa odrazí na doprave podľa ekonómov 8 -10 percent,“ myslí si Gašparovič. Je rád, že balík, do ktorého patria sociálne dávky, detské výdavky, vláda ustála. Pri zmrazovaní platov však treba podľa neho hľadieť aj na to, v akom stave sú platy na Slovensku, kde ich majú ľudia nižšie ako v západných krajinách. Gašparovič povedal, že systematické opatrenia vidí v spolupráci koalície s opozíciou. „Hľadať nové zmeny alebo reformy čiastkové v zdravotníctve, v daniach, v odvodoch, to nemá budúcnosť, urobiť opatrenia na chvíľu,“ myslí si hlava štátu. Vláda si podľa neho musí uvedomiť, že sociálny zmier je pre ňu úspechom.
Podľa predsedu parlamentu Richarda Sulíka v koalícii pri rozhodovaní o ekonomických opatreniach prevýšil a zvíťazil zdravý rozum. „Napríklad také poznanie, že s osempercentným deficitom sa dlhodobo žiť nedá, to vieme na príklade Grécka,“ vysvetľoval Sulík, ktorý však súhlasí s Gašparovičom, že pohľad na iné štáty je druhoradý. Sulík pripúšťa, že opatrenia sa dotknú občanov v niektorých oblastiach. Napriek tomu si však myslí, že v sociálnej oblasti urobila súčasná stredopravá koalícia sociálnejšie kroky ako predchodcovia. „Napravili sme systém, zapchali sme veľa dier, kadiaľ unikalo. Áno – tí ľudia, ktorí doteraz platili nízke dane alebo odvody, alebo nejakým spôsobom doteraz dokázali kľučkovať v tom systéme a teraz sa im to už znemožnilo – oni nebudú spokojní,“ konštatoval šéf parlamentu a dodal, že oni platili nízke dane na úkor ostatných.