BRATISLAVA 25. mája (WEBNOVINY) – Novelu zákona o používaní jazykov národnostných menšín nepovažuje Tomáš Galbavý z parlamentného poslaneckého klubu SDKÚ-DS za nebezpečnú pre spoločnosť a je presvedčený, že nijako nediskriminuje väčšinové obyvateľstvo na Slovensku.
Ako podotkol v rozprave k norme, mnohí poslanci, najmä opoziční, nepochopili jej podstatu a cieľ a zdá sa mu, že „pomaly bude viac politikov využívajúcich maďarskú kartu“ ako voličov.
„K tomuto zákonu pristupujem rovnako zodpovedne racionálne a objektívne, ako keď sme sa bavili o podmienkach štátneho jazyka,“ vyhlásil. Uznal, že ide o citlivú tému, no ako podotkol, pred rokom 1989 bol oficiálnym nepriateľom americký imperializmus a neoficiálnym Sovietsky zväz, po novembri 1989 sa nepriateľom stali Česi, pretože nás údajne poškodzovali a po vzniku samostatného Slovenska sú to zase menšiny.
Galbavý je dokonca presvedčený, že práve prijatie novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín a iné ústretové kroky sú jedinou cestou k zastaveniu veľkomaďarských a šovinistických chúťok maďarského premiéra Viktora Orbána. S tým nesúhlasí Rafael Rafaj zo SNS, podľa ktorého práve prerokovávaná norma je predprípravou Orbánovej vízie na autonómie v okolitých krajinách.
Za mylnú považuje Galbavý obavu prednesenú opozičnými zákonodarcami, že maďarská menšina sa po prijatí novely nenaučí po slovensky a vzniknú jazykové getá. Ako upozornil, príslušníci národnostných menšín majú právo, a nie povinnosť naučiť sa po slovensky. Podľa neho dobre vedia, že ak sa chcú na Slovensku uplatniť, musia sa štátny jazyk naučiť. „Nevidím nič nebezpečné na tom, ak schválime dnes zákon, ktorým umožníme našim spoluobčanom hovoriť v ich jazyku aj v úradnom styku,“ vyhlásil.
Naopak, podľa Štefana Zelníka zo SNS nejde o to, že novela umožní menšinám hovoriť v ich jazyku, ale pod hrozbou pokuty bude musieť na toto právo upozorniť príslušníka menšiny zamestnanec v štátnej alebo verejnej správe, aj keď on sám menšinový jazyk neovláda. Znamená to, že ak sa niekto bude chcieť v štátnej alebo verejnej správe na juhu zamestnať, bude nútený jazyk národnostnej menšiny ovládať, aj keď štátnym jazykom je slovenčina.
Novela o jazykoch menšín zvýši kvalitu života, tvrdí Chmel
Novela zákona o používaní jazykov národnostných menšín zvýši kvalitu života občanov SR, ktorí patria k národnostným menšinám, zdôraznil v záverečnom slove k norme jej predkladateľ, vicepremiér pre menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd). Utkvelé predstavy opozičných poslancov o spolupráci súčasnej koalície s maďarským premiérom Viktorom Orbánom sú podľa Chmela ich utkvelé predstavy a s tým je ťažko polemizovať.
„Tie by sa možno mohli liečiť,“ odkázal im. Ako tvrdí, k návrhu sa pozitívne vyjadril aj vysoký komisár OBSE Knut Vollebaeck a na verejnej diskusii na Úrade vlády SR ho kladne prijali aj zástupcovia všetkých relevantných menšinových združení a organizácií.
V rozprave k návrhu novely, ktorá trvala takmer dva dni, vystúpila asi dvadsiatka zákonodarcov, väčšina opozičných. Tí návrh kritizujú, označujú za zbytočný a nebezpečný. Spájajú ho s maďarizáciou, vznikom jazykových get, federalizáciou či nadmernou ochranou menšinových jazykových práv. Podľa Rafaela Rafaja zo SNS je predprípravou vízie maďarského premiéra Viktora Orbána na autonómie v okolitých krajinách.
Kvórum pre používanie menšinových jazykov v obciach sa má znížiť na 15 percent až po roku 2021, pozmeňujúci návrh k prerokúvanej novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín s takýmto obsahom predložil nezávislý poslanec Igor Matovič.
V návrhu sa uvádza, že túto hranicu musí počet obyvateľov patriacich k národnostným menšinám presiahnuť v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach, ktorých výsledky budú zverejnené po účinnosti novely. Nové dvojjazyčné obce by tak mohli pribudnúť až po sčítaní v roku 2021.
Toto opatrenie by sa malo týkať len obcí, ktoré by mali do zoznamu viacjazyčných obcí pribudnúť. Vyradiť obec z tohto zoznamu by bolo možné len ak počet menšinového obyvateľstva klesne pod 15 percent podľa troch po sebe nasledujúcich sčítaní, teda najskôr v roku 2031.
Nezávislý poslanec tiež navrhol, aby si úrady mohli vyhradiť, v akom čase budú vybavovať menšinovú agendu. Vyškrtnúť chce aj povinnosť komunikovať v menšinových jazykoch v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb, ponechal však túto možnosť, ak to podmienky v zariadeniach umožňujú. Podľa Matovičovho návrhu by sa správne konanie v menšinovom jazyku obmedzilo len na obce, ktoré dosahujú stanovené kvórum. Zároveň navrhol, aby na rokovanie obecného alebo mestského zastupiteľstva bol potrebný aj súhlas starostu či primátora.
Uvádzanie geografických názvov by sa malo obmedziť len na vžité a zaužívané názvy. Dvojjazyčné tabule s názvom obce by sa nemali umiestňovať v tých obciach, ktorých menšinový názov je zhodný so slovenským názvom.
„Na ostrie noža s Bugárom“
Matovič vo svojom vystúpení kritizoval, že ministri vládnej koalície posunuli do parlamentu zlý návrh zákona, ktorý predložil podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd) a on potom musel náročnými vyjednávaniami hľadať s Mostom-Híd nový kompromis. „Nebaví ma ísť na ostrie noža s Bélom Bugárom,“ povedal. Chmelom navrhnutý text bol podľa Matoviča prejavom „opičej lásky,“ ktorá napokon menšinám škodí, pretože sa nenaučia štátny jazyk a sú potom diskriminovaní na trhu práce. Ako dodal, ním navrhnuté zmeny smerujú k tomu, aby sa práva menšín nerozširovali na úkor práv väčšiny.
Dušan Jarjabek (Smer-SD) úprimnosti Matovičovho vystúpenia neuveril, nazdáva sa, že mu ide predovšetkým o mediálnu prezentáciu. „Vylepšujete čosi, čo sa vylepšiť nedá, (…) zakladáte problémy na južnom Slovensku,“ myslí si Jarjabek.
Ondrej Dostál (klub Most-Híd) povedal, že jazykové práva menšín nemôžu ukrátiť väčšinu na ich právach a vzápätí navrhol, aby sa zo zákona o štátnom jazyku aj zo zákona o používaní jazykov národnostných menšín vyškrtli pokuty za ich nedodržiavanie. „Pokutovať sa v oblasti jazyka nemá,“ odôvodnil svoj návrh.
Senko: Novela o používaní jazykov je politicky vynútená
K dvojjazyčnosti a oslabeniu slovenského jazyka ako štátneho na Slovensku smeruje podľa Jána Senka zo Smeru-SD návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín. „Je to zákon politického vynútenia si a nie nutnosti plynúcej z praxe,“ zdôraznil v pokračujúcej rozprave k norme vicepremiéra pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela (Most-Híd). V úvode šiesteho rokovacieho dňa 18. schôdze NR SR jej predchádzala správa o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území SR.
Novelizáciu zákona o používaní jazykov národnostných menšín a s tým spojené nepriame novelizovanie ďalších 13 noriem nepovažuje Senko vôbec za potrebné.
Novela ide podľa neho nad rámec medzinárodných záväzkov a nie je v duchu európskej charty menšinových jazykov. Pripomenul, že jej cieľom je ich ochraňovať, a nie obmedzovať používanie štátneho jazyka.
Rozprava k novele zákona o používaní jazykov menšín, ktorá sa začala v utorok, zaberie pravdepodobne aj väčšinu dnešného rokovacieho dňa. Ústne je do rozpravy prihlásených ešte 11 poslancov.
Maďarskú tému však neopustia poslanci ani po skončení diskusie o jazykoch menšín, na programe majú ešte dve vyhlásenia k legislatívnym aktivitám maďarského parlamentu a niektorých maďarských predstaviteľov.
Jeden text pripravil Zahraničný výbor NR SR, druhý skupina poslancov za SNS. Obe odmietajú exteritoriálne účinky maďarskej legislatívy. Text, ktorý pripravila SNS, je však vo svojich vyjadreniach ostrejší, navyše žiada od maďarského parlamentu zmenu ústavy.
