BRATISLAVA 2. novembra (WEBNOVINY) – Firmy, ktoré začali monitorovať aktivity svojich zamestnancov, si svoje rozhodnutie pochvaľujú. Monitorovaním získali prehľad o tom, čo robia ich ľudia v práci na počítači, aké stránky na internete najčastejšie navštevujú, kam jazdia na služobných autách alebo s kým telefonujú zo služobných telefónov. V porovnaní s tým, ako na svojich pracovníkov dohliadajú firmy napríklad v Spojených štátoch amerických, je monitorovanie na Slovensku ešte len v začiatkoch.
V USA je len v troch štátoch zakázané kamerovať priestory, kde sa zamestnanci prezliekajú, uviedol na seminári Monitorovanie aktivít zamestnancov na pracovisku – Kde sú hranice? Dušan Tomka z advokátskej kancelárie DT LEGAL. Na Slovensku niečo podobné nedovoľuje legislatíva, firmy musia pri monitorovaní skĺbiť právo zamestnanca na ochranu súkromia s právom zamestnávateľa na ochranu majetku. Spôsob a rozsah monitorovania slovenskí zamestnávatelia väčšinou upravujú v interných smerniciach či dodatkoch k pracovným zmluvám.
Podľa štatistík je priemerný čas, ktorý zamestnanci trávia pri mimopracovných aktivitách, dve a pol hodiny denne. Najčastejšie sa v práci venujú súkromnému mailovaniu, chatom, nakupovaniu alebo si prehliadajú Facebook, športové a erotické stránky. Spoločnosť Matador sa proti mimopracovnému surfovaniu na internete rozhodla bojovať, pretože znižovalo prenosovú rýchlosť firemného internetu. Najprv Matador zakázal zamestnancom navštevovať 200 000 webových stránok, keďže sa však toto číslo denne zväčšovalo, musel Matador tento krok prehodnotiť. „Došli sme k záveru, že zakazovať veci v tak dynamickom priestore je nemožné,“ povedal prezident Matadoru Štefan Rosina. Spoločnosť napokon zaviedla každodenný prehľad Top 10 stránok, ktoré každý zamestnanec navštívil v predošlý deň. „Stačilo to, už tretí rok nie je potrebné zvyšovať prenosové rýchlosti,“ prezradil Rosina. Podľa neho si totiž zamestnanci dobre rozmysleli, aké stránky si budú v práci na internete prehliadať, aby sa pred kolegami nemuseli hanbiť, keďže stránky, ktoré sa zobrazovali v prehľade, neboli vždy lichotivé.
V spoločnosti Trenkwalder po zavedení monitorovania internetu zistili, že 51 percent stránok, ktoré si zamestnanci v práci pozerajú, patrí medzi mimopracovné aktivity. Pracovný deň v prípade niektorých zamestnancov vyzeral tak, že ráno prišli do práce, pustili si online rádio, prezreli stránku bulvárneho denníka, seriózneho denníka, pred obedom stránku obedovat.sk, po obede Facebook, a potom išli domov, uviedol príklad z monitorovania generálny riaditeľ spoločnosti Ľuboš Sirota. „Bolo to pre mňa šokujúce,“ povedal. Napriek tomu spoločnosť neprijala zásadné obmedzenia pohybu na internete a spolieha sa na lojalitu svojich zamestnancov. Tým, že vedia, že sú monitorovaní, sa totiž vyhýbajú stránkam, ktoré by mohli byť pre firmu ohrozením.
Advokátska kancelária DT LEGAL monitorovanie zaviedla z obavy, že z kancelárie uniknú dôverné a citlivé informácie. „Až 75 percent krádeží firemných údajov je zapríčinených zamestnancami a iba 25 percent prienikom do systému zvonka prostredníctvom hackerov,“ povedal pre agentúru SITA Tomka. Advokátska kancelária DT LEGAL činnosť svojich zamestnancov kontroluje monitoringom počítačového systému. Monitorovaním získala prehľad o tom, aké dokumenty si jej zamestnanci vytlačili, aké stránky na internete navštívili, ale aj o súboroch, ktoré boli sťahované či posielané. „Podarilo sa nám zamedziť úniku informácií a keď aj nejaké informácie unikli, okamžite sme vedeli identifikovať osobu a zvrátiť nepriaznivý stav. Sekundárne sa nám podarilo zvýšiť efektivitu práce v kancelárií,“ uviedol Tomka.
Podľa Tomku je však monitorovanie zamestnancov citlivou vecou, pretože napríklad z prehliadaných stránok na internete sa dá vytvoriť osobný profil zamestnanca. Ak by si napríklad ženy v práci prehliadali stránky o plodných dňoch, tehotenstve či gynekologických ambulanciách, ich zamestnávateľ by mohol pochopiť, že v ich živote sa deje zmena. Tomka preto upozorňuje, že zamestnávateľ musí byť pri monitorovaní citlivý a myslieť na ľudskú dôstojnosť a právo na súkromie.