Subjekty neplatiace svojim dodávateľom ani po upozornení, by mohli byť vyškrtnuté zo zoznamu podnikateľov a nemohli by sa v tendroch uchádzať o verejné zdroje. Tvrdí to poslanec Národnej rady SR a podpredseda KDH Ján Hudacký o návrhu zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní.
Poslanci za KDH predložili v parlamente spomínaný návrh zákona už štvrtýkrát od roku 2012. Prečo opäť, keď ho poslanci Smeru ani raz nepodporili?
Návrh sme modifikovali, lebo predošlé návrhy zákona o ochrane subdodávateľov riešili len vzťah medzi obstarávateľom a dodávateľom, teda úspešným uchádzačom v rámci verejného obstarávania a subdodávateľom. Keďže z komunikácie medzi živnostníkmi a malými podnikateľmi sme zistili, že v reťazci subdodávateľov sú ďalší a ďalší, potrebovali sme vytvoriť jasný právny vzťah aj medzi subdodávateľmi navzájom.
Čo ste teda v aktuálnom návrhu zmenili?
V podstate sme zostali pri pôvodnom návrhu, len sme lehoty, ktoré sa vzťahujú aj na ďalších subdodávateľov, preniesli až na posledného subdodávateľa. Máme teraz podchytený celý systém, rešpektuje aj ďalších subdodávateľov. Napríklad, jeden podnikateľ bol siedmy v poradí, ktorý nakoniec zrealizoval malé stavby stojísk na kontajnery pre komunálny odpad, ale nedostal zaplatené. Náš pôvodný návrh nebral do úvahy až takýto reťazec subdodávateľov. Terajší návrh aj po právnej stránke chráni posledného subdodávateľa. Obstarávateľ musí vedieť, kde je problém v celom tomto procese a ako môže zasiahnuť.
Súčasný návrh zákona o ochrane subdodávateľov v parlamente zrejme opäť neprejde. Nie je to zbytočná práca?
Keby ste počuli príbehy živnostníkov, ktorí si zoberú úver, zabezpečia tovar, služby alebo stavebné práce, ale nedostanú za to zaplatené a potom majú sami existenčné problémy, jednoducho vás to donúti, aby ste čosi robili. Keď nám ten zákon aj neprijmú, chceme donútiť vládu alebo vládnych poslancov, aby pritlačili konkrétneho ministra, nech príde s takýmto návrhom zákona.
Máte pocit, že to má u nich odozvu?
Ešte niekedy minulý rok na jeseň ma oslovil minister spravodlivosti Tomáš Borec, ktorý má na starosti prípravu tejto legislatívy. Hovoril mi, či by som nemal nič proti tomu, keby si osvojil niektoré naše veci. Má to svoj pozitívny dopad. Dúfam, že minister Borec aj ďalší, alebo celá vláda, urýchlia celý tento proces, aby mohli aplikovať aj niektoré naše opozičné návrhy. Nie je zbytočné, že prichádzame s týmito návrhmi. Aj to je úspešné, keď si vládna moc osvojí tieto návrhy a rieši problémy. Nie je to iba o tom, že za každú cenu sa chceme zviditeľniť. Ak si vláda osvojí niektoré návrhy, je to dobré, a mnoho z našich návrhov si aj osvojila.
A čo tak sa dohodnúť priamo so Smerom o podpore návrhu zákona o ochrane subdodávateľov? V minulosti ste sa už dohodli.
Dohodli sme sa iba na ústavnom zákone o manželstve a do určitej miery aj o justícii. Čo sa týka bežných hospodárskych zákonoch, nie je to také jednoduché. Každá vláda má svoj program a nejaké riešenie podpory podnikania alebo tvorby podnikateľského prostredia. Nie vždy sa vieme ideologicky dohodnúť na rovnakom systéme podpory alebo vytvárania podnikateľského prostredia. Nevylučuje sa to, že vláda má iný návrh, resp. pohľad ako opozícia. Keď vedia prijať niektoré naše návrhy a transformovať to do svojich návrhov, je to pozitívne a my to robíme.
Čo považujete za najdôležitejšie vo vašom návrhu zákona?
Štát môže ovplyvňovať pozitívne platobnú disciplínu medzi podnikateľskými subjektami od generálneho dodávateľa k subdodávateľovi. Nie že môže vstupovať to týchto procesov, ale musí, pretože sú to verejné zdroje. Pokiaľ sú to štandardné obchodné vzťahy, tak tam je to ťažké, lebo mantinely určuje Obchodný zákonník. Keď vznikajú problémy a sú to súkromné zdroje, má to riešiť súd. Ak sa to týka verejných zákaziek, štát to musí odkontrolovať. Aby platobná disciplína bola v poriadku a aj posledný subdodávateľ dostal zaplatené.
Navrhli ste aj sankcie, keby dodávateľ neplnil svoje povinnosti voči subdodávateľovi.
Ak si subdodávateľ splní svoje povinnosti a odberateľ mu nezaplatí, mal by o tom informovať obstarávateľa. Obstarávateľ by mohol pozastaviť platby dodávateľovi a ak ani po výzve nezaplatí, tak by ho mohol nahlásiť na Úrad pre verejné obstarávanie. Ten by dodávateľa vyškrtol zo zoznamu podnikateľov a tak by nemohol vstupovať do súťaží o verejné zákazky.
V obstarávaní sa však stále zúčastňujú firmy, ktoré dlhujú svojim subdodávateľom v iných zákazkách.
V návrhu zákona je, že ak podnikateľ, ktorý má nedoplatky voči iným subdodávateľom aj z minulých aktivít, nemôže ísť do súťaže. Týmto návrhom eliminujeme problémy do budúcnosti ako v prípade Váhostavu a Doprastavu. Napriek tomu, že dlhujú veľké peniaze, po reštrukturalizácii môžu opäť vyhrávať verejné zákazky. To sa v našom prípade nemôže stáť.
Čo si myslíte o reštrukturalizácii Doprastavu a Váhostavu?
Myslím si, že procesy reštrukturalizácie v oboch prípadoch boli účelové. Firma, ktorá dlhuje desiatky miliónov eur mnohým podnikateľom, živnostníkom, nemôže predsa vstupovať do ďalších zákaziek. Je to absurdné, to sa môže stáť hádam iba na Slovensku. Som presvedčený, že reštrukturalizácie boli účelové, aby firmy mohli pokračovať bez toho, aby štát zvažoval nejaké možné opravné prostriedky a firmy boli naďalej zaviazané splniť si svoje záväzky voči subdodávateľom aj z minulých projektov.
Prečo ste takýto návrh zákona nepredložili, keď bolo KDH vo vláde? Tieto problémy predsa boli aj vtedy.
Pracovali sme na návrhu veľkej novely zákona o verejnom obstarávaní, kde sme chceli tieto veci riešiť, no medzitým vláda padla. Nechcem sa ospravedlňovať, ale je to problém, ktorý možno nebol taký vypuklý v čase, keď firmy mali zákazky a platilo sa. Tento problém začal byť vypuklejší až v čase krízy, keď aj veľké spoločnosti neboli likvidné a vstupovali do verejných súťaží. Neboli schopné splniť svoje záväzky a svoje problémy likvidity prenášali na nových subdodávateľov. Dostali platbu od obstarávateľa, použili ju na vlastné účely, ale nemali na krytie predošlých záväzkov voči subdodávateľom.
Premiér Robert Fico opakovane tvrdí, že problémy Doprastavu a Váhostavu súvisia s lacno vysúťaženými cenami na stavbu diaľníc počas bývalej vlády…
To nie je pravda. Ministerstvo stanovuje len predpokladanú cenu na základe štátnej expertízy, ale ceny boli pomerne vysoké aj na môj vkus. (Hudacký bol štátnym tajomníkom ministerstva dopravy pri ministrovi Jánovi Figeľovi). Cena, s ktorou prichádzali firmy, bola na ich rozhodnutí. Mali si jasne uvedomiť, či cenové kalkulácie, ktoré predložili, budú reálne. Zrejme sa snažili podliezť a vyhrať s minimálnou cenou. Do určitej miery by sa mala brať do úvahy ekonomicky najvýhodnejšia ponuka a nielen najnižšia cena. A toto by bolo potrebné urobiť v najbližšej novele zákona o verejnom obstarávaní, aby cena nebola jeden kľúčový faktor pri výbere dodávateľa.
Firmy predkladali ceny, aby uspeli. Otázne je, či štát, v tomto prípade Národná diaľničná spoločnosť mala uzatvárať zmluvy s firmami za ceny, keď bolo podozrenie, či budú reálne?
Keď firma predloží cenovú kalkuláciu a zdôvodní, že nákladové položky je schopná zvládnuť, tak tam problém nie je. Problém je v tom, a to je prípad predovšetkým Doprastavu, že išli do súťaže s tým, že neboli likvidní. Vybuchli na stavbe poľských diaľnic a riešili si svoje vlastné problémy firmy s verejnými zdrojmi na ďalšiu zákazku. A tak neboli schopní platiť subdodávateľom na aktuálnych zákazkách.
Zhováral sa Martin Benko
