Strana Smer Sociálna demokracia (ďalej SMER-SD) vznikla v roku 1999 ako reakcia na nespokojnosť s politikou vlády Mikuláša Dzurindu. Založil ju nezávislý poslanec slovenského parlamentu Robert Fico, ktorý nový politický subjekt s názvom Smer predstavil 29. októbra 1999. Jeho kroku predchádzala Ficova abdikácia na post prvého podpredsedu Strany demokratickej ľavice (SDĽ) po nezhodách s jej vedením.
V rokoch 2003 – 2005 sa strana Smer stala jediným reprezentantom klasického európskeho sociálnodemokratického politického prúdu na Slovensku a zmenila svoj názvov z pôvodného Smer na Smer Sociálna demokracia. Stalo sa tak po integrácii menších stredoľavých strán:
Smer SD je od roku 2004 členom najväčšej politickej organizácie na svete Socialistickej internacionály (SI) a Strany Európskych socialistov (PES).
V súčasnosti dominantná politická strana, ktorá si svoju pozíciu drží od roku 2004, bola na Ministerstve vnútra SR zaregistrovaná 8. novembra 1999, jej ustanovujúci snem sa konal 11. decembra 1999 v Stupave. Predsedom strany SMER- SD sa stal Robert Fico. Tento post zastáva dodnes
Predseda strany Smer- SD ešte počas pôsobenia v strane SDĽ, ktorá bola súčasťou vládnej koalície, získal v parlamentných voľbách 1998 najvyšší počet preferenčných hlasov. Najpopulárnejší politik sa napriek tomu nestal ani generálnym prokurátorom, ani ministrom koaličnej vlády a nezískal ani žiaden post vo vedení. Dôvodom bol fakt, že nespĺňal podmienku vekovej hranice.
Robert Fico už ako radový poslanec čoraz častejšie kritizoval vtedajšiu vládnu koalíciu. Odsudzoval skutočnosť, že v koalícii je strana SMK, ktorá sa podľa neho usilovala o revíziu Benešových dekrétov. Fico kritizoval nielen vládnu koalíciu, ale aj opozíciu. Toto názorové smerovanie mu získalo veľkú popularitu a ukázalo sa, že to bol preň správny krok.
Po septembrových voľbách v roku 2002 sa strana SMER so ziskom 13,6 % voličských hlasov stala treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku. Pred ňou sa umiestnili strany HZDS a SDKÚ. Podarilo sa jej tak obsadiť 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Keďže Smer bol v parlamentných voľbách 2002 nováčikom, možno považovať toto umiestnenie za veľký úspech. Pre stranu bolo však sklamaním, lebo predvolebné výskumy predpovedali oveľa lepšie výsledky.
Strana Smer sa nedostala do vlády, a tak zostala v opozícii. Jej najväčším súperom, čo sa týka voličských hlasov, bola strana HZDS. Túto najpopulárnejšiu stranu sa Smeru podarilo poraziť v roku 2004, kde ju predstihol v prieskumoch verejnej mienky a získal prvé miesto s preferenciami tesne pod 30 %.
Výrazné víťazstvo sa strane SMER- SD podarilo získať v predčasných parlamentných voľbách v roku 2006, kde dostala 29,14 % voličských hlasov. Najviac preferenčných hlasov získal predseda strany Robert Fico (443 230) nasledovaný Robertom Kaliňákom (299 253) a Dušanom Čaplovičom (110 702). SMER SD získal 50 zo 150 poslaneckých kresiel a ako víťaz volieb i právo predsedať Národnej rade SR.
Dňa 20. júna 2006 bol Rober Fico poverený prezidentom SR Ivanom Gašparovičom zostavením vlády. Za koaličných partnerov si Smer-SD zvolil Ľudovú stranu – Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) a Slovenskú národnú stranu (SNS). Nová vláda na čele s premiérom Robertom Ficom bola vymenovaná 4. júla 2006. Strana Smer SD v tomto volebnom období obsadila 11 ministerských kresiel:
Napriek víťazstvu strany Smer- SD v parlamentných voľbách v roku 2010 so ziskom 34,79 percenta hlasov prešiel politický subjekt Roberta Fica do opozície. Dôvodom bolo, že strana nenašla koaličného partnera. Najviac preferenčných hlasov dostal volebný líder a predseda strany Robert Fico (569 921) nasledovaný Robertom Kaliňákom (395 088) a Dušanom Čaplovičom (224 332).
Dňa 10. marca 2012 sa konali predčasné parlamentné voľby, ktoré strane Smer SD priniesli opäť víťazstvo. Zisk 44,41 percenta hlasov priniesol Smeru- SD 83 poslaneckých mandátov. Do Národnej rady SR sa dostalo šesť politických strán.
Dňa 15. marca poveril prezident SR Ivan Gašparovič Roberta Fica zostavením novej vlády. Keďže zvyšné politické strany odmietli možnosť ísť so Smerom-SD do koalície, nový vládny kabinet bol jednofarebný.
Marcové voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2016 znamenali pre Smer-SD znova víťazstvo. Strana Roberta Fica získala 28,28 percenta voličských hlasov (49 mandátov). Druhá sa umiestnila strana Sloboda a Solidarita s 12,10 percentami a tretia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA) s 11,02 percentami.
Prezident SR Andrej Kiska poveril dňa 9. marca Roberta Fica zostavením vlády. Nový vládny kabinet bol vymenovaný dňa 23. marca a Robert Fico sa stal po tretíkrát premiérom Slovenskej republiky. Po štyroch rokoch jednofarebnej vlády Smeru-SD stál na čele vlády zloženej zo Smeru-SD, SNS, Mosta-Híd a Siete.
Deväť postov vo vláde pripadlo víťaznej strane Smer-SD, tri posty v kabinete získala Slovenská národná strana, dve kreslá dostal Most-Híd a jedno zostalo strane Sieť.
Nominanti Smeru – SD na posty vo vláde od 23. marca 2016 do 22. marca 2018:
Rok 2018 priniesol koalícii Slovenskej republiky zmeny. Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej podal Robert Fico demisiu. Ešte predtým tento akt učinil minister kultúry Marek Maďarič. Riadením ministerstva bol poverený Peter Pellegrini.
Fica na poste premiéra SR vystriedal podpredseda strany SMER-SD Peter Pellegrini. Dňa 15. marca 2018 bol prezidentom SR Andrejom Kiskom poverený zostavením novej vlády, ktorá vystriedala tretiu vládu Roberta Fica.
Vymenovanie novej vlády Petra Pellegriniho malo byť upokojením politickej krízy, ktorá vznikla na Slovensku po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej. Kuciak písal o prepojeniach politikov Smeru na taliansku mafiu ´Ndrangheta. Svet sa o vražde novinára dozvedel v pondelok 26. februára ráno.
Verejnosť žiadala odchod dlhoročných politikov – ministra vnútra Roberta Kaliňáka a premiéra Roberta Fica. Tlak silnel aj z Mosta-Híd a 12. marca Kaliňák oznámil, že podá demisiu. V teň deň zasadala aj Republiková rada koaličného Mosta-Híd a po zhruba siedmich hodinách rokovania sa uzniesli, že buď budú predčasné voľby, alebo odídu z koalície.
Nový vládny kabinet zostavený opäť z doterajších koaličných strán bol vymenovaný prezidentom SR Andrejom Kiskom až na druhý pokus, a to dňa 22. marca 2018.
Okrem Pellegriniho nastali zmeny na postoch ministra vnútra a zdravotníctva. Róberta Kaliňáka nahradil vtedajší minister zdravotníctva Tomáš Drucker a na jeho miesto zasadla štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Andrea Kalavská. Ministerkou kultúry sa stala Ľubica Laššáková.
Strana SMER- SD v čase svojho vzniku bola charakterizovaná ako pragmatická a racionálna strana, ktorá odmietala akékoľvek ideologické zaradenie. Dnes sa už oficiálne vykresľuje ako stredo-ľavá politická strana a zadefinovala sa ako strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD.
Z politického programu strany SMER-SD vyplývalo, že ide o politickú stranu plne rešpektujúcu princípy demokratického systému, silného právneho štátu, verejného poriadku a občianskej solidarity.
SMER-SD sa vykresľuje ako strana, „ktorá presadzuje princípy slobody, demokracie, rovnosti, sociálnej spravodlivosti, solidarity a environmentálnej zodpovednosti prostredníctvom parlamentnej a priamej demokracie“.
Z programového vyhlásenia vlády pre roky 2012 – 2016 sa môžeme dozvedieť, že východiskom činnosti vlády za účasti SMER-SD, je zabezpečenie jednoty ekonomického, sociálneho, politického a environmentálneho rozvoja Slovenska za neustálej obnovy rovnováhy medzi týmito zložkami.
