TRENČIANSKE TEPLICE 17. júna (WEBNOVINY) – Jeden z najuznávanejších ruských režisérov, ktorý prerazil aj v Hollywoode, Andrej Michalkov Končalovskij, si na Art Film Feste počas sobotného otváracieho ceremoniálu prebral ocenenie Zlatá kamera.
Kým doma za svoj prínos v podobe filmov Ujo Váňa (1970) či takmer päťhodinovom opuse Sibiriáda (1978) získal titul Národný umelec ZSSR, v USA sa stal známy filmami ako Tango & Cash (1989) či Expres do pekla (1985).
„Je ťažké získať peniaze na filmy, lebo naše publikum je mŕtve. Noví diváci sú zvyknutí na americkú kinematografiu. Mnohí ľudia chcú vidieť jednoduché, ľahké filmy, ktoré sa príjemne pozerajú s pukancami,“ posťažoval sa Končalovskij počas tlačovej konferencie v Trenčianskych Tepliciach na nový trend. Ako vtipne poznamenal, hollywoodske filmy musia mať hlasnú zvukovú stopu, aby prehlušili aj zvuk chrúmania pukancov.
„Smejete sa, ale americké kiná zarábajú viac peňazí na pukancoch a kole ako na samotných filmoch. Keď pozeráte film, v ktorom sú emocionálne nabité momenty, tak si pri pohľade na divákoch môžete všimnúť, že keď začnú niečo cítiť, prestanú prežúvať. Je ťažké modliť sa s pukancami v ústach. Preto si myslím, že skutočne dobrý film sa nedá pozerať pri jedení pukancov,“ povedal čerstvý držiteľ festivalového ocenenia Zlatá kamera.
Zároveň dodal, že v USA pri takýchto filmoch nezotrval a radšej prešiel do televízie.
„Jediný naozaj hollywoodsky film, ktorý som nakrútil, bol Tango & Cash. Film je totiž nezávislý, keď sa nedostane do hollywoodskej distribúcie a z mojich snímok bol v takej distribúcii len jeden. V americkej televízii je stále dovolené rozmýšľať. Rád preto robím pre televíziu, lebo mi stále umožňuje vyjadrovať svoje názory,“ vysvetlil.
Obrazom: Režisér Andrej Končalovskij na Art Film Feste 2012
Umenie mal v génoch
Andrej Končalovskij mal k umeniu vždy blízko.
Jeho pradedo a dedo boli známi maliari, rodičia uznávaní spisovatelia a jeho mladší brat Nikita Michalkov je slávny ruský herec, scenárista a režisér, ktorý má na konte Oscara za snímku Unavení slnkom.
Ku skutočnosti, že jeho syn sa vrhol na filmovú kariéru, avšak v trochu iných stopách, sa režisér vyjadril takto: „Môj syn, to je nová generácia. Nikdy sa neučil filmárskemu umeniu, začínal v reklamách a potom začal nakrúcať filmy rovnakým komerčným spôsobom ako reklamy. Snaží sa robiť filmy, ktoré ľudia radi pozerajú aj s pukancami. Je talentovaný a má úžasný zmysel pre humor, ktorý nevyužíva, a tak som mu to otvorene povedal. Ale on robí, čo robiť chce a je pravda, že nikto by nemal počúvať svojich rodičov, je to zbytočné. Každý musí ísť svojou vlastnou cestou, takže som rád, že je úspešný.“
S Tarkovskym sa rozišiel pre princípy
Končalovskij, ktorý vyštudoval známu filmovú školu VGIK, už počas štúdií nadviazal spoluprácu s legendárnym ruským filmárom Andrejom Tarkovským.
Spoločne napísali scenáre k Tarkovského debutu Valec a husle z roku 1960 aj k jeho kultovým snímkam Ivanove detstvo (1962) a Andrej Rublev (1969).
Potom sa však ich cesty rozišli.
„S Tarkovskym sme sa rozišli po treťom filme. Jeho princípy sa odlišovali od mojich. Tarkovský bol človek, ktorý robil filmy formou spovede, všetky jeho filmy sú o ňom samom. Ja robím filmy o ľuďoch, ktorých sa snažím pochopiť. Jeho filmy sú ako architektúra a moje ako hudba. Podľa neho je najdôležitejšia úprimnosť. Ja si myslím, že to nestačí, diváka treba emocionálne vtiahnuť,“ povedal na margo ukončenia ich spolupráce.
Obrazom: Art Film Fest 2012
V Rusku ho mali za agenta CIA
Cesta ruského režiséra vo filme nebola jednoduchá.
Film História Asji Klačinovej, ktorá milovala, ale nevydala sa (1966) putovala na dve desaťročia do trezoru.
Predseda KGB vraj vtedy povedal, že takýto film mohol nakrútiť iba agent CIA. Až v 80. rokoch sa náhodou podarilo nájsť zachránenú kópiu tohto filmu.
Kredit nielen doma, ale aj v zahraničí si tvorca získal predovšetkým filmami Romanca o zaľúbených (1974) a filmom Máriini milenci (1984), v ktorom si hlavnú úlohu zahrala Nastassja Kinski, americký idol 80. rokov a držiteľka ocenenia Hercova misia z Art Film Festu.
Končalovského filmová práca zaviala aj na Slovensko – nakrúcal tu historický televízny film The Lion in Winter (2003), za ktorý získal Emmy aj tri Zlaté glóbusy.
„Na festivaloch ako je tento často premýšľam o tom, čo je to kinematografia a odpoveď je vždy iná. Dnes mám dojem, že film je pamäť ľudstva. A to je veľmi dôležité, lebo bez spomienok by sme nemohli existovať. Ďakujem, že môžem na tomto festivale stretnúť ľudí, ktorí sa snažia odhaliť podstatu človeka. To jediné môžeme zanechať ďalším generáciám,“ dodal nositeľ Zlatej kamery.
