Čo bolo charakteristické pre rok 2011? Čím Vás zaujal, zarazil, prekvapil?
Bol to náročný rok mnohých zmien, väčšinou pozitívnych, rok nového rozbehu, ale aj prudkého brzdenia. Rozbehli sa mnohé ozdravné procesy, ktoré Slovensko jednoznačne potrebuje. To podstatné čo by som rád pripomenul za tento rok bolo rozbehnutie systému narábania s verejnými financiami tým spôsobom, že zmluvy sú platné iba vtedy, alebo od tej chvíle, keď sú zverejnené. Už sa to berie ako fakt, postupne to bude samozrejmosť, ale je to podobný prelom ako pred desiatimi rokmi bol takzvaný infozákon.
Čo si povie minister, predseda koaličnej strany, keď po roku a štvrť padne vláda? Sklamanie, rozčarovanie?
Sklamanie asi bolo to najpresnejšie vyjadrenie pocitu v noci, keď sme si podávali ruku s Ivetou Radičovou, s premiérkou, ktorá vystupovala v parlamente a prosila poslancov koaličnej SaS, aby zvážili svoj postoj. Napriek tomu sa rozhodli nepodporiť vládu, vlastnú vládu, ktorá požiadala o dôveru. Vsadili na vlastný záujem, na profilovanie politiky strany, namiesto hľadania spoločného riešenia, alebo kompromisu. To sklamanie sa už len ďalej prehĺbilo napríklad keď tá istá strana bola schopná parlamentnej obštrukcie, keď nehlasovala pri zdravotníckom zákone, čím vlastne umožnila Smeru-SD nadobudnúť ešte väčšiu váhu v rozhodovaní napriek programu vlády, napriek vlastnému programu. Na druhej strane, život nie je o pocitoch, čím len chcem povedať, že týmto sa na Slovensku profiluje politická scéna aj vzhľadom na Európu oveľa čitateľnejšie, alebo konkrétnejšie, v novom období. Do Európskej únie chceli všetci, aj Mečiar. Jediné platné referendum bolo vyjadrením väčšinového konsenzu, že toto je historické rozhodnutie. Ale pri téme akú Európu, aké nástroje chceme formovať, už sa tie názory líšia a profilujú sa tu aj skupiny a strany, ktoré sa budú stavať proti Bruselu, alebo Európskej únii, aj keď pri tom hľadaní sme spolu, aj keď celý čas boli informovaní vo vláde, alebo v parlamente o tom, že takýto mechanizmus vzniká.
Vy ste ochotný ešte niekedy podstúpiť riziko spolupráce s SaS?
To riziko je dnes tak veľké, vzhľadom aj na vývoj od októbra, že nie je rizikom pre KDH, pre stranu, ale pre celú spoločnosť. Pretože za nestabilitu sa platí a to nie je len cena predčasných volieb, ktoré majú svoje konštantné náklady, ale aj zabrzdených reforiem a rozpočtu, ktorý nemohol byť lepší, aj keď aj o tom bola reč, práve preto, lebo sme nemohli dokončiť niektoré zásadné zmeny. Na druhej strane my sme za rok a pol dosiahli mnohé z toho čo sme považovali za kľúčové a ozdravné pre Slovensko. Hovorím to preto, aby to nebolo vnímané len čierno-bielo z hľadiska jednej udalosti, ktorá povalila vládu a zároveň znamená nové voľby, ale aj obdobia, ktoré prinieslo viac transparentnosti, dôležité potrebné zmeny. A to bolo aj vďaka SaS.
Ale aj množstvo politických šarvátok.
Ale aj množstvo šarvátok, nezhody. Ľudia si tvoria obraz o jednotlivcoch a stranách. Je to naozaj aj skúsenosť pre strany. Ale čo je evidentné pre najbližšie roky a je to viac menej permanentná výzva, ale teraz o to náročnejšia v akom období sa nachádzame:
stabilná a zodpovedná vláda.
Takže to riziko spolupráce s SaS po 10. marci 2012? Ste ochotný ísť opäť spolu do vlády?
SaS sa vzdialila od spolupráce sama, hlasovala na viacerých témach opačne, nieže odlišne, ale opačne, proti KDH a blízkym stranám, ako sú SDKÚ a Most. Odpoveď na toto vzdialenie sa a profiláciu môže dať, respektíve zmeniť iba SaS.
Béla Bugár volá po užšej spolupráci týchto troch strán. Vraví, že to môžu byť spoločné vystúpenia na predvolebných mítingoch, ale že on si vie predstaviť aj spoločný záväzok, že spolu pôjdete pred voľbami a spolu budete aj po voľbách. V SDKÚ vraj k tomu nie sú odmietavé stanoviská, ale že KDH pri takýchto témach váha. Vy si viete predstaviť užšie spojenectvo tejto trojice?
Mám rád férové a čitateľné vzťahy, pričom autonómny postoj a postup nevyjadruje nejakú izolovanosť alebo nekooperatívnosť, skôr zodpovednosť strany, alebo osobnú zodpovednosť vo vzťahoch. KDH bližších a prirodzenejších partnerov ako je SDKÚ a Most nemá. Hovorím to s plnou vážnosťou, pričom napríklad 17. november, ktorý sme realizovali v trojici ako spomienku, ako demonštráciu presvedčenia, že hodnoty Novembra ´89 nesieme so sebou a chceme ďalej uplatňovať či vo vláde, či v opozícii, bolo takým vystúpením, ako Béla Bugár spomína.
Viete si to predstaviť spoločné predvolebné mítingy? V Žiline s Bélom Bugárom?
KDH ako najstaršia spomedzi týchto strán je schopné vyjadriť odmietanie nacionalizmu, prihlásiť sa k triezvemu vlastenectvu aj na prospech záujmu Most-Hídu, čo je oveľa férovejšia a podstatnejšia odpoveď, ako len nejaké manifestačné prezentácie, alebo heslá. A v tomto postoji Béla Bugár nás pozná a číta a verím, že aj nedávne rozhodnutia okolo dvojjazyčného označenia obcí na Slovensku, sú takým konkrétnym postojom KDH ako partnera, ktorý sa hlási k spolupráci. Ak by sme organizovali mítingy a odmietli podporiť to, čo ľudia potrebujú napríklad na zmiešaných územiach, kto by tomu uveril? Ja nie.
Béla Bugár hovorí, že ak by jedna z týchto strán išla do vlády po voľbách so Smerom, zničí ju to, lebo ten Smer je taký silný. Aj preto volá potom, že poďme traja spolu.
Vidím v tom veľa kombinatoriky pre kombinatoriku. Veď my nemáme ani časť výsledkov volieb. Existujú prieskumy, v ktorých sa objavujú aj nové strany, aj nové trendy. Základná zodpovednosť je o tom, aby sme doniesli k rokovaciemu stolu o budúcej koalícii čo najviac mandátov. Dovtedy je všetko v rukách voličov z hľadiska slobody výberu, z hľadiska výsledkov a dôveryhodnosti strán pre volebné rozhodnutia. Následne budeme pripravení rokovať o usporiadaní vzťahov tak, aby na Slovensku vznikla stabilná a zodpovedná vláda. Toto je cieľ, pričom za KDH môžem povedať, že autonómny postoj neznamená izoláciu. Skôr naopak. Aj doteraz, keď sme postupovali podľa vlastného presvedčenia, tak zároveň v úsilí o pravicovú alternatívu. Ja ju vopred neodpisujem. Tieto voľby nemôžu byť o Smere, že či so Smerom a kto so Smerom, ale o Slovensku. Čo je dobré pre Slovensko, je a bude dobré aj pre KDH. To je o poradí záujmov a zároveň o hľadaní odpovede, ktorá bude dobrá predovšetkým pre našu krajinu. To, že by to mala byť odpoveď, ktorá nie je v protiklade s európskym postojom Slovenska, je dnes už veľmi viditeľné. Znovu nás to rozdelí, ak by sme mali dve politiky. Jednu bruselskú, jednu bratislavskú.
Viete si Igora Matoviča predstaviť za vládnym stolom?
Neviem. Viem kto je Igor Matovič, ale neviem čo je strana Igora Matoviča, ako sa dá čítať, ako môžu mať liberálni a konzervatívni politici tak blízko k sebe, že hlásajú nejakú programovú blízkosť aj z hľadiska záujmov. Iba byť proti niekomu je v politike málo. To čo je podstatné, je stabilita, čitateľnosť, hodnoty a program na ktorom sa dá formovať dlhodobejší vzťah.
Bugár vraví, že keď bude Matovič v parlamente pravicová vláda istotne nevznikne.
Je to úprimný názor, ktorý vychádza z čerstvej skúsenosti.
A čo Smer?
Ak to môžem s úsmevom povedať, všimol som si Ficove vyjadrenia o tom, že Smer má blízko ku KDH … Sú to však hodnotovo iné svety, obrazne ako červený a biely.
Povedal, že za štandardné strany okrem Smeru považuje KDH, SDKÚ, Most.
Iba štandardnosť nestačí. Tých odlišností je veľa. Ak vyhlasuje, že PPP je riešenie pre Slovensko moja odpoveď je – nie je to riešenie, lebo táto forma bola rozvíjaná podvodom protiústavne a predražene na úkor občanov Slovenska. Smer za štyri roky neponúkol žiadnu podstatnú reformu, ktorou by ozdravil slovenské, či ekonomické alebo sociálne, vzdelávacie, zdravotnícke pomery. Toto Slovensko jednoznačne potrebuje. KDH bude hľadať partnerov, ktorí majú odvahu i rozvahu ísť do takýchto nevyhnutných zmien. Iba kvantita mandátov alebo svalov je málo. My potrebujeme poctivé svedomité riešenia, ktoré sa opierajú o zdravý rozum. Iba zadlžovať, to čo ukázal Smer pri veľkom hospodárskom raste a ešte sa chváli, že nám odovzdával krajinu s veľkým rastom, ale s najväčším deficitom, veď to vedia aj sociálne nezodpovedné skupiny obyvateľov robiť. Z požičaného sa stravovať a ešte sa s tým chváliť? Toto bolo dedičstvo roku 2010 a to už nespomínam ťažké témy niektorých investícii, alebo dlhodobých rozhodnutí. Tieto voľby nie sú o Smere, ale o Slovensku, pričom stredopravá alternatíva je pre nás tou základnou prioritou, po ktorej sme volali a ktorú sme ponúkali aj v roku 2010. Ani vtedy to nevyzeralo na pravicovú vládu. Aj vtedy mnohí neverili, že je to možné a voliči tomu dali preferenciu. V kríze väčšinou ľudia hľadajú podstatné riešenia. Pozrite na Poľsko, na Španielsko, čerstvé volebné výsledky a vládne zostavy sú napravo. Som presvedčený, že keď je ťažko, ľudia potrebujú lekára, nie zabávača. To je jedna zo skúseností týchto rokov po celej Európe. To je téma aj pre marec2012 a nasledujúce obdobie. Ale našou zodpovednosťou je nie pocitovo, alebo špekulatívne, náladovo vyjadrovať nejaké preferencie, ale zamerať sa na obsah a program pre Slovensko, ktorý môže byť a bude aj základom pre vládne a politické rokovania.
Uvedomujete si, že KDH nemalo k postaveniu lídra pravice možno tak blízko ako teraz? V prieskumoch preferencie SDKÚ po odchode Ivety Radičovej z čelnej pozícii vyzerajú dosť nízke. Pobijete sa o takýto post? O dvojciferný výsledok?
Už pri návrate pred dvoma rokmi som povedal, že KDH má naviac a tú ambíciu spájam s postavením strany v trojici rozhodujúcich politických subjektov na Slovensku. Táto méta je realistická, zostáva ambicióznou, ale nikdy som nepovedal, že máme byť tretí alebo konkrétnu pozíciu. V politike sme vždy v nejakej forme súťaže a zároveň spolupráce. A toto je aj odpoveď na situáciu, v ktorej sme. Ponúkame spoluprácu na báze hodnôt a programu a súťažíme s partnermi o voliča, o dôveryhodnosť tak, aby sme ukázali, že biela je lepšia.
Aký výsledok by ste vo voľbách privítali?
Vytiahli sme dvojku. To je dobré číslo. Dvojka je dobrá.
Čo to pre Vás signalizuje? Dvojciferný výsledok, alebo že budete druhý?
Presne, tie dve odpovede som už počul. Niektorí hovoria, že to je signál, že môžu byť dve cifry a niektorí, že druhé miesto. Aj jedno aj druhé spolu súvisí, lebo kto siaha na medailové stupne víťazov, tak potrebuje mať dvojciferný výsledok. Samozrejme výsledok sa meria na konci, nie v prieskumoch. Zároveň som presvedčený, že práve postavenie v popredí je svojim spôsobom určujúce. Totiž už trikrát za 20 rokov sa na Slovensku potvrdilo, že víťaz volieb nemusí byť ten prvý v poradí, ale ten kto dokáže ponúknuť väčšinu. My sme ju ponúkli. Žiaľ, jedna zo strán sa po čase rozhodla inak, podľa mňa nesprávne a škodlivo. Zároveň odkaz o tom, že víťaz volieb nemusí byť de jure prvý, ale ten kto je de facto väčšinotvorný, je odkazom aj pre marec 2012. Nechcem predbiehať a nadbiehať práve na tie témy, ktorým aj médiá a niektorí politici venujú príliš veľa pozorností, a kombinovať kto s kým proti komu.
Kedy štartujete kampaň?
Január chceme venovať prijatiu kvalitného a atraktívneho programu, na ktorom pracujeme aj so širšou verejnosťou. Chceme zvolať programovú radu predbežne do Žiliny na sever Slovenska. A čo sa týka kampane, pracujeme na tom aj s volebným štábom a chceme, aby to bola na jednej strane zaujímavá, na druhej primeraná kampaň tak, ako bolo zvykom. Za KDH chcem vyjadriť, že to podstatné sú výsledky práce, dobrá komunikácia, nie množstvo billboardov a plagátov.
Je zima, čaká nás prvá zimná kampaň. Volíte nejaké netradičné formy, alebo idete na námestia či bude mínus 20 alebo plus 20 stupňov?
Budú to skôr netradičné formy, ale ten termín je bezprecedentný.
Zamrznuté rybníky, ľadové plochy, lyžiarske svahy. To Vám neslúži na kampaň?
Korčuľovanie, lyžovanie, sánkovanie patrí k slovenskej zime, nielen k cestovnému ruchu, ale aj k tomu, čo ľudia majú radi. Takže pôjdeme aj do takýchto športovísk a prostredia, kde spontánne sa komunikuje a dá stretnúť človek s človekom. Možno ponúknuť teplý čaj a rozhovor tým, ktorí sú uzimení.
Zhováral sa Radovan Pavlík
