Aká je dnes Európa?
Je to naša Európa a nejako ju nálepkovať, alebo odsudzovať je prinajmenšom nezodpovedné. Od nás závisí akou Európa je a akou bude. Od nás jednotlivo. Od Slovenska ako národa a krajiny. Od všetkých. Je to výzva každej doby. 21. storočie môže byť lepším, ak Európa bude ľudskejšou a solidárnejšou. To je téma, ktorá výrazne súvisí s otázkami ochrany života, dôstojnosti každej ľudskej osoby, základných ľudských práv.
Európsky súdny dvor tento týždeň rozhodol, že nie je možné patentovať ľudské embryá ani bunky, ktoré z nich pochádzajú. Znamená to, že v budúcnosti nebude možné patentovať také biotechnologické postupy, ktoré využívajú ľudské vajíčka od okamihu ich oplodnenia. Podľa súdu pritom nie je dôležité, či k oplodneniu prišlo splynutím vajíčka so spermiou, alebo inou manipuláciou.
Téma narábania s embryami, ich zneužívania, resp. liečby, ochrany, je prvou líniou, kde sa téma ochrany života, perspektívy života dá vnímať. Ak Európa v tomto bude nachádzať riešenia, ktoré sú v línii prvej základnej hodnoty a to je dôstojnosti každej ľudskej osoby od počatia až po prirodzenú smrť, tak bude nachádzať odpovede ekonomické, finančné, politické na báze slobody, zodpovednosti, úcty k človeku bez ohľadu na rasu a presvedčenie. Spomínam to preto, lebo tá istá Európa bola nielen svedkom, ale aj aktérom obrovských tragédií a likvidácie celých národov. Vynálezov ako sú plynové komory, koncentračné tábory, gulagy. Toto bola tiež Európa v 20. storočí. Krvavé hranice a masové hroby. To je realita z bývalej Juhoslávie 90-tych rokov. Rozhodnutia Európskeho súdneho dvora výrazne ovplyvňujú aj politiku, aj právo a morálku na kontinente.
Čo teda hovoríte na rozhodnutie súdu?
Vítam postoj Európskeho súdneho dvora, pretože vymedzuje veľmi jasnú hranicu pre patenty, alebo aplikovaný výskum, ktorý by mal viesť k ďalším využitiam, kde ľudské embryo chráni zásadným spôsobom. Zároveň veľmi jasne sa vyjadruje, že ľudský život začína oplodnením vajíčka, čo je veľmi dôležité, aby časová a obsahová hranica bola veľmi jasná. Od počatia po prirodzenú smrť. Toto sú rôzne fázy života každého z nás. Nielen od troch mesiacov, alebo dátumu, ale od momentu, kedy nový život začína. Ja to vítam aj ako bývalý európsky komisár a predseda jednej zo strán, ktorej vždy záležalo na téme života. Demokracia je buď postavená na hodnotách, alebo je totalitou väčšinového názoru a to nás môže viesť do omylov do mravného relativizmu, ktorého európske dejiny sú plné.
Rozhodnutie je teda aj potvrdením dvadsaťročnej agendy KDH.
Nie je to ľúbivá populárna téma, lebo volá po zodpovednosti, tak ako naša ústava hovorí, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Ale nehovorí o počatí, hovorí o narodení ako momente a predtým je hodný ochrany. Tam máme iný názor ako iné strany. Je to stála výzva, kedy ľudský život začína, čo je jeho dôsledná a potrebná ochrana, odkiaľ, pokiaľ je sloboda jednotlivca aj v týchto vzťahoch.
Nie je to pre vás v tomto čase predvolebná téma?
Pre KDH je to permanentná otázka. Nie je to kampaň pred voľbami, pretože život a jeho ochrana je prvá hodnota. Ak sme zameraní na seba, tak aj vlastný život a vlastná dôstojnosť je tou prvou výzvou. Ak by sme relativizovali prvú hodnotu, život a jeho dôstojnosť, ľudskú osobu, tak všetko ostatné za tým relativizujeme. Už či podľa politickej situácie, alebo preferencií, alebo ekonomickej výhodnosti finančných dopadov. To nás vedie na cestu utilitarizmu, že dobré je to, čo je užitočné. Nie, čo je dobré je dobré a čo je dobré je zároveň užitočné. Som rád, že túto líniu Európsky súdny dvor potvrdil. Je ušľachtilé nasadiť život aj za iné hodnoty a to sa v našich dejinách dialo. Z hľadiska užitočnosti by bolo možno dobré niektoré patenty rozvíjať, ale keď je to proti človeku, proti dôstojnosti ľudskej osoby, tak sme za hranicami našej hodnotovej politiky. My v tom budeme pokračovať. Je to dôležité z hľadiska povzbudenia, že má tento zápas hodnotu. Nie je vždy len zložitý a neúspešný.
Zhováral sa Radovan Pavlík
