Robert Fico bude lídrom Smeru – sociálnej demokracie (Smer-SD), kým strana nezačne chradnúť ako HZDS (Hnutie za demokratické Slovensko, ktorého lídrom bol bývalý premiér Vladimír Mečiar, pozn. SITA). Pre agentúru SITA to uviedol politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov.
Smeráci skončil vo voľbách druhí
Strana Smer-SD skončila v sobotňajších voľbách do Národnej rady SR na druhom mieste so ziskom 18,29 percenta a pravdepodobne nebude súčasťou vládnej koalície. Predseda strany Robert Fico získal vo voľbách 243 463 preferenčných hlasov, kým volebnému lídrovi Smeru-SD Petrovi Pellegrinimu odovzdalo svoj hlas 413 555 voličov.
Fico uznal porážku, ale nechce Pellegrinimu prenechať svoj post v Smere-SD
„Neviem, kto tu čaká, že Fico sa vzdá funkcie predsedu strany. On bude v jej čele, kým mu strana zaručuje isté záruky a kým nezačne chradnúť ako HZDS. Aj po takomto výsledku, aký strana dosiahla, by však z jej vedenia mohol odísť,“ myslí si Mesežnikov.
Funkcii v stranách sa vzdajú viacerí lídri
Viacerí lídri politických strán, ktoré sa po voľbách nedostali do parlamentu, už avizovali, že sa vzdajú svojich funkcií v stranách. Urobili tak napríklad Andrej Danko (SNS), Béla Bugár (Most-Híd), Alojz Hlina (Kresťanskodemokratické hnutie), Michal Truban (Progresívne Slovensko) či Miroslav Beblavý (Spolu). Politológ to hodnotí ako správne rozhodnutie.
Truban skončí ako líder Progresívneho Slovenska, Beblavý sa rozhodol odísť z politiky
Danko sa vzdá funkcie predsedu SNS a nechce už ani výhody, na ktoré má ešte tri mesiace nárok
Zajac sa o pozíciu šéfa strany KDH uchádzať nebude, opätovná kandidatúra Hlinu však nie je vylúčená
„Vyvodili patričnú politickú zodpovednosť. Spomínaní politici navyše predstavujú rôzne váhové kategórie. Bugár je v politike od roku 1990. Jeho odchod však bol predvídateľný, keďže už dlho pôsobí na politickej scéne a viackrát avizoval, že odíde. Aj odchody ostatných politikov majú svoju logiku,“ zdôvodnil Mesežnikov.
Ambície SaS a Za ľudí boli vyššie
Na otázku agentúry SITA, či by mali rovnakú zodpovednosť vyvodiť aj lídri Richard Sulík (Sloboda a Solidarita) a Andrej Kiska (Za ľudí), ktorých strany sa tesne dostali do parlamentu, politológ odpovedal, že je to na úvahu. Sloboda a Solidarita získala vo voľbách 6,22 percenta a stranu Za ľudí volilo 5,77 percenta voličov.
„Ich ambície boli určite vyššie, najmä čo sa týka strany Za ľudí, ktorá dosiahla slabý výsledok. Od subjektu Andreja Kisku sa totiž očakávalo, že bude integrátorom demokratickej pravice,“ vysvetlil Mesežnikov. Otázkou podľa neho je, čo všetko môže Kiska priniesť pre vládnu koalíciu, keďže už má skúsenosti s výkonom ústavnej funkcie.
„V prípade Sulíka mám pocit, že uvažuje nad podniknutím nejakého kroku. Z hľadiska vytvorenia koalície sú však aj Sulík aj Kiska dôležití, lebo majú aj napriek slabšiemu zisku ich strán vo voľbách, silnú politickú autoritu,“ domnieva sa politológ.
Neočakáva však, že by obaja lídri vyvodzovali nejakú politickú zodpovednosť v najbližších dňoch, keďže podľa jeho slov pociťujú zodpovednosť za osud krajiny.
Parlamentné voľby 2020 na Slovensku
Všetky správy
Online (minúta po minúte) z priebehu volieb
Kandidátky a kandidáti
Kompletné výsledky
Zvolení poslanci
Preferenčné hlasy