Európska integrácia - výsledok schopnosti protikladných politických síl spolupracovať v mene vyššieho než straníckeho záujmu - KOMENTÁR

Už 21 rokov je Slovenská republika členským štátom Európskej únie, 1. mája 2004 sa prakticky naplnilo heslo novembra 1989 o návrate do Európy.

Zápas o vytvorenie podmienok pre integráciu samostatnej Slovenskej republiky do Európskej únie bol podstatnou súčasťou po novembrového politického vývoja. Jeho dominantnou črtou bolo prekonávanie tendencie k nastoleniu autoritárskeho vládnutia a izolacionizmu, ktorá sa zjednodušene pomenúva ako mečiarizmus.

Vlády širokej prointegračnej koalície

Pozitívny výsledok tohto zápasu v podobe začatia a úspešného dokončenia prístupových rokovaní a vstupe do Európskej únie bol daný schopnosťou rôznorodých, až ideologicky a programovo protikladných politických strán spolupracovať v mene nadradeného národno-štátneho záujmu.

Bola to realizácia politickej tradície SNP symbolizovanej Vianočnou dohodou z roku 1943, keď sa v záujmy záchrany slovenského národa pred potupnou porážkou po boju hitlerovskej Tretej ríše spojili pri príprave povstania aj strany, ktoré boli úplne protikladné a ešte pred pár mesiacmi si ani na meno nevedeli prísť.

Kvôli vymaneniu Slovenska zo slepej uličky sa v roku 1994 a 1998 vytvorili dve vlády širokej prointegračnej koalície zložené z politickej pravice, ľavice i stredu, z kresťanských demokratov, sociálnych demokratov, občianskych demokratov, liberálov i zelených, Maďarov i Slovákov. Dokázali spolu racionálne komunikovať, akceptovať sa a tolerovať navzájom, pripraviť spoločný program vládnutia a potom vo vládnej koalícii prekonávať prirodzené politické a ideologické pnutia i veľké konflikty, ktoré prinášala spolupráca tak odlišných strán.

Tmelom vlády širokej koalície s ústavnou väčšinou, ktorá vzišla z volieb v septembri 1998 a vydržala do konca funkčného obdobia, bola politická a morálna zodpovednosť za osudy Slovenskej republiky. Strany, ktoré by za normálnych okolností spolu do koalície nešli, si jednoducho uvedomovali, vyšší cieľ, kvôli ktorému sa rozhodli spoločne vládnuť.

Priam existenčná kríza Slovenska

Faktorov úspechu pri prelamovaní zahraničnopolitickej izolácie a presadzovaní ťažkých, zložitých a väčšinou nepopulárnych reforiem kvôli plneniu predvstupových kritérií bolo viac.

Zdôrazniť však treba, po prvé to, že strany vládnej koalície mali prirodzených politických partnerov v štandardných európskych politických rodinách – SDK a Maďarská koalícia v Európskej ľudovej strane, SDĽ v Strane Európskych socialistov a mohli tak získavať politickú podporu pri riešení problémov spätých s prístupovými rokovaniami.

Po druhé, členovia vlády Mikuláša Dzurindu sa na svoju misiu dlhodobo pripravovali v odborných štruktúrach svojich strán a väčšinou sa poznali zo spoločného pôsobenia v 8-mesačnej Moravčíkovej vláde. Preto dokázali spolu racionálne komunikovať. V drvivej väčšine mali vďaka svojej kompetentnosti silný rešpekt v odbornej verejnosti i v žurnalistickej obci. Vďaka tomu vedeli udržiavať podporu verejnosti pre plnenie hlavných prístupových rokovaní.

Tvárou v tvár prehlbujúcej sa ekonomickej, morálnej a stále viac aj priam existenčnej krízy Slovenskej republiky v čase obrovskej geopolitickej nestability a bezpečnostnej neistoty sa ponúka, aby politické a občianske prúdy, ktoré pokladajú za potrebné Slovenskú republiku z tejto krízy vymaniť, skúsenosti z úspešného pôsobenia vlády širokej koalície starostlivo študovali.