BRATISLAVA 19. júna (WEBNOVINY) – Na 10. ročníku bezpečnostnej konferencie GLOBSEC v Bratislave vystúpil britský premiér David Cameron, ktorý v úvode svojho prejavu zdôraznil, že žijeme v časoch, keď Európa čelí obrovským výzvam, ktorými sú terorizmus podporovaný Islamským štátom, Ruskom podporovaná agresia na Ukrajine, keď sa Rusko pokúša prekresliť hranice Európy, ako aj kombinácia zlyhávajúcich štátov a kriminálnych gangov v severnej Afrike, ktorá vyháňa tisíce ľudí zo svojich domovov.
V ďalšej časti svojho prejavu spomenul Cameron úlohu Británie, ktorá spolu s ďalšími európskymi krajinami zaisťuje bezpečnosť vzdušného priestoru pobaltských krajín, zabezpečuje výcvik pre ukrajinských vojakov a ktorej vzdušné sily podnikajú druhý najväčší počet leteckých útokov na pozície Islamského štátu (IS) v Iraku.
Británia sa nikdy nečinne neprizerala
Podľa Cameronových slov sa Británia nikdy nečinne neprizerala, keď bola ohrozená bezpečnosť Európy.
„Tohto roku si pripomíname 70. výročie ukončenia druhej svetovej vojny, v ktorej Británia zohrala kľúčovú úlohu. Vlani sme si pripomenuli 25 rokov od chvíle, keď spadla železná opona a na našom kontinente zavládla sloboda,“ povedal na konferencii GLOBSEC britský premiér.
Podľa Camerona stála Británia po skončení druhej svetovej vojny vždy na strane slobody, a inak tomu nie je ani v súčasnosti, pričom výzvy, ktorým svet čelí, nie sú malé, avšak vyrovnať sa s nimi pomôžu Európe tradičné hodnoty, ktorými sú demokracia, sloboda slova, sloboda podnikania, rovnosť príležitostí či dodržiavanie ľudských práv.
„Tyrania, fašizmus a nenávisť ťahali vždy za kratší koniec, keď museli čeliť nášmu odhodlaniu brániť naše hodnoty a náš spôsob života“ uviedol na GLOBSEC-u britský premiér. Zároveň však varoval pred ľuďmi, ktorí tvrdia, že v súčasnosti je všetko inak, že napríklad v prípade Ruska je dôležité porozumenie, nie odsúdenie, takže svet by mal s Ruskom spolupracovať a nie naň uvaľovať sankcie.
https://www.youtube.com/watch?v=slmOu_8jBTA
Cameron sa venoval aj hrozbe Islamského štátu
V boji s problémami súčasného sveta vyzdvihol Cameron ekonomickú silu a prosperitu, pričom podotkol že bez prosperity niet bezpečnosti.
V ďalšej časti svojho vystúpenia sa britský premiér venoval hrozbe, ktorú pre svet predstavuje IS. Na jeho nebezpečenstvo poukázal Cameron na dvoch príkladoch z Británie. Prvým je prípad 17-ročného chlapca, ktorý spáchal samovražedný útok v Iraku, druhým sú tri sestry, ktoré v Británii opustili svojich manželov a s deviatimi malými deťmi pravdepodobne vycestovali do Sýrie.
Britský premiér ďalej uviedol, že tí, ktorí veria, že demokracia je zlá, že ženy sú menejcenné a náboženské doktríny sú nadradené právnemu štátu, zdieľajú ideológiu islamského extrémizmu.
Príčinou všetkých kríz sú zlyhávajúce vlády
„Sú ľudia, ktorí zastávajú niektoré z týchto názorov, aj keď nejdú až tak ďaleko, aby otvorene obhajovali násilie, ale niektoré z týchto predsudkov zdieľajú, čím dodávajú váhu rétorike islamistov a ostatným moslimom hovoria ‚ste súčasťou toho všetkého,'“ povedal na GLOBSEC-u Cameron a dodal, že takéto postoje pomáhajú v mladých ľuďoch premeniť tlejúce predsudky na vražedné odhodlanie, pričom za hlavnú príčinu všetkých kríz súčasného sveta – od Ukrajiny po Blízky východ – označil zlyhávajúce vlády, ktoré nedokážu vo svojich krajinách zabezpečiť stabilitu.
Politici a analytici budú diskutovať aj o možnom odchode Grécka z eurozóny a odchode Veľkej Británie z Európskej únie. Zakladateľ konferencie Róbert Vass označil GLOBSEC za „diplomatický festival v strednej Európe“.
Kaliňák hovoril s Chertoffom o migrácii
O migrácii, bezpečnosti či boji s daňovými únikmi hovoril počas bezpečnostnej konferencie GLOBSEC 2015 minister vnútra Robert Kaliňák s bývalým americkým ministrom pre vnútornú bezpečnosť Michaelom Chertoffom, ktorý sa na konferencii zúčastnil po druhý raz.
Akékoľvek kvóty nie sú o tom, či im chcete alebo nechcete dať povolenie, uviedol minister vnútra na tlačovej konferencii na GLOBSEC-u. Podľa Kaliňáka sú kvóty falošná solidarita a neúprimná snaha. „Je to o tom, že dáte zelenú prevádzačom, ktorí ich prevedú do Európy,“ povedal.
Podľa neho odchádzajú len tí, ktorí na to majú dostatok peňazí. Ako skonštatoval, migrácia prináša aj bezpečnostnú otázku. Vidieť to na južných krajinách, ktoré majú s vysokým počtom migrantov problém a nestíhajú dostatočne utečencov a migrantov preveriť, tvrdí Kaliňák.
Minister upozornil, že Európa nevie zvládnuť veľkú migračnú vlnu. Podľa jeho slov 40 000 migrantov, ktorých plánuje Európa prerozdeliť, je iba začiatok, čo potvrdzujú aj politici z iných krajín. „Kde plánujeme skončiť?“ opýtal sa.
EÚ musí zlepšovať situáciu v krajinách, odkiaľ prichádzajú migranti
Pred rokmi krajiny Európy udeľovali azyl Čečencom, pretože si mysleli, že sú to politickí azylanti. „Dnes drvivá väčšina z nich bojuje na strane extrémistov,“ povedal Kaliňák a ako dodal, on „nechce zopakovať chyby z minulosti“.
Podľa Chertoffa Európska únia musí chcieť zlepšovať hospodársku a ekonomickú situáciu v týchto krajinách, odkiaľ migranti prichádzajú. „Vidíme to aj na našich hraniciach s Mexikom. Čím viac sa Mexiku darí, tým menej migrantov do USA prichádza.“
„Bezpečnosť v Európe sa zdá trochu viac ohrozená ako v čase, keď som bol ministrom,“ uviedol Chertoff. Podľa neho sa rastom tzv. Islamského štátu, nárastom počtu Európanov, ktorí za extrémistov bojujú v zahraničí, vlnou migrantov zaoberajú aj v Spojených štátoch amerických.
Odchod Británie by nikomu nepomohol
Bezpečnostnú konferenciu GLOBSEC 2015 otvoril minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý vo svojom príhovore uviedol, že by sme mali myslieť viac strategicky a počúvať sa navzájom, aj keď máme iné názory. Otvorená diskusia je to, čo nás robí silnejšími, nie slabšími.
Priznal, že od minuloročného GLOBSEC-u sa mnoho vecí na medzinárodnej scéne zhoršilo. Aj keď podľa Lajčáka nikto nečakal, že to bude ľahký rok, bol ešte náročnejší, ako predpokladal. „Nie je to optimistické, čo vravím, ale je to realita,“ uviedol počas svojho príhovoru, v ktorom sa venoval najvážnejším výzvam ako rusko-ukrajinskému konfliktu, možnému odchodu Grécka z eurozóny či Veľkej Británie z Európskej únie.
„Neverím, že ľudia v Británii si myslia, že odchodom z Európskej únie by niečo získali. Odchod Británie by nikomu ani politicky, ani ekonomicky nepomohol,“ povedal šéf rezortu slovenskej diplomacie. Pozitívum však podľa neho je, že referendum o možnom odchode prinútilo EÚ popremýšľať nad tým, kam Európa kráča.
Lajčák však priznal, že krajiny strednej a východnej Európy nie sú ochotné pomáhať Grécku za každú cenu. Ako uviedol, museli sme tiež prejsť mnohými bolestivými reformami. „Grécko musí spĺňať náročné reformy. Ale cieľ je postaviť ho na nohy, nie držať zrazené na kolenách,“ skonštatoval.
Žiadna dohoda sa bez diskusie s Ruskom nepodarí
Šéf rezortu diplomacie sa vo svojom príhovore venoval aj ukrajinsko-ruskému konfliktu. Pripomenul, že Slovensko krajine pomáha reverzným tokom. Podľa neho s naším východným susedom musíme byť solidárni. „Nehovorím len o peniazoch, musíme im ponúknuť víziu, pomoc s reformami,“ vysvetlil.
Myslí si však, že Ukrajina by mala svojim občanom lepšie a častejšie vysvetlovať, prečo sú bolestivé reformy pre krajinu dôležité. Vo vzťahu k Rusku zdôraznil, že nie sme spolu v studenej vojne. Dodal, že „Rusko je problém, ale žiaden problém bez Ruska nevyriešime“. Pripomenul, že Ruská federácia je v Bezpečnostnej rade OSN a žiadna dohoda sa bez diskusie s Ruskom nepodarí.
—-> TU.
Lajčák vo svojom príhovore niekoľkokrát spomenul dôležitosť otvoreného dialógu a schopnosti sa navzájom počúvať. Tvrdí, že medzinárodné inštitúcie musia spolu užšie spolupracovať a pýtať sa, ako vidíme budúcnosť. „Musíme sa pýtať, kde chceme vidieť naše vzťahy s Ruskom za desať, 15 rokov. Musíme sa pýtať, čo bude dôsledok toho, že Severoatlantická aliancia a EÚ sa akoby hanbili otvárať dvere pre nové členské krajiny,“ uviedol Lajčák.
Vo svojom príhovore Lajčák upozornil, že je ľahšie vybrať si populistické opatrenia ako tie náročnejšie, dlhodobejšie. „Reťazec zlých rozhodnutí väčšinou vždy vyústi do komplexu problémov,“ uviedol. Ako skonštatoval, výsledkom toho je, že v Európe rastú nenávistné, extrémistické nálady a nesystematické strany sa tešia čoraz väčšej podpore.
Ocenia poľského prezidenta i švédskeho premiéra
Na 10. ročník bezpečnostnej konferencie GLOBSEC, ktorá sa začala v piatok a potrvá do nedele 21. júna, príde približne 900 hostí zo 65 krajín sveta. Tomuto ročníku konferencie budú podľa organizátorov dominovať témy ako rusko-ukrajinský konflikt, situácia na Balkáne a v krajinách Visegrádskej štvorky (V4), kybernetická bezpečnosť či hrozba tzv. Islamského štátu.
Pozvanie na konferenciu prijali viaceré známe mená európskej aj svetovej politiky. Okrem premiérov krajín V4 sa na GLOBSEC predstavia aj viacerí prezidenti, predsedovia vlád či ministri zahraničných vecí alebo bezpečnosti.
V sobotu 20. júna prijme slovenský prezident Kiska prezidenta Poľska Bronislawa Komorovského. Ten príde na GLOBSEC s premiérkou Evou Kopaczovou a ministrom obrany Tomaszom Siemoniakom. Komorowského zároveň ocenia za mimoriadny prínos pre transatlantické vzťahy a posilnenie bezpečnosti v regióne. Druhým oceneným bude bývalý švédsky premiér Carl Bildt, ocenia aj spisovateľa, novinára, politológa, Čecha Otta Picka.
Slovákov bude reprezentovať Kiska
Slovensko na GLOBSEC budú reprezentovať prezident Andrej Kiska, predseda parlamentu Peter Pellegrini, predseda vlády Robert Fico, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák. Pozvanie na konferenciu tiež prijali špeciálny predstaviteľ OSN pre Irak a bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš, bývalý premiér Mikuláš Dzurinda a bývalý minister financií Ivan Mikloš.
Ako avizovali organizátori, GLOBSEC 2015 by mal slúžiť aj ako príprava na budúcoročný summit NATO v Poľsku. Jedným z cieľov konferencie je aj podpora profesionálneho rastu mladých ľudí prostredníctvom GLOBSEC Fóra mladých lídrov (GLOBSEC Young Leaders’ Forum), ktoré tri roky formuje novú generáciu odborníkov a diplomatov. Inováciou tohtoročnej konferencie GLOBSEC bude aj rozšírenie sprievodných akcií GLOBSEC City Talks do Banskej Bystrice a Košíc.
Pre konanie medzinárodného bezpečnostného fóra GLOBSEC nebudú v piatok 19. júna od 15:00 do 21:30 premávať električky na Mostovej ulici v Bratislave. Električky č. 2 budú v tom čase premávať okružnou trasou od ŽST Nové Mesto po zastávku Poštová – Martinus po stálej trase, od Obchodnej pôjdu cez Námestie SNP, Kamenné námestie, Špitálsku, Americké námestie a od zastávky Blumentál k ŽST Nové Mesto po stálej trase.
Električky linky číslo 4 budú jazdiť obojsmerne medzi zastávkami Mariánska/Kamenné námestie a Parku kultúry na Nábreží arm. gen. L. Svobodu cez Námestie SNP a tunel. Električky č. 6 budú premávať obojsmerne medzi zastávkami Poštová – Martinus a Park kultúry cez Kapucínsku a tunel.
Počas dopravných obmedzení nebudú obsluhované v oboch smeroch zastávky Chatam Sófer, Most SNP, Námestie Ľ. Štúra v smere von z mesta, Jesenského a cez Námestie SNP nebude premávať linka č. 6. Autobusy linky č. 28 budú počas dopravných obmedzení zastavovať na zastávke Námestie Ľ. Štúra ako linka č. 95. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa Dopravného podniku Bratislava Adriana Volfová.
GLOBSEC v daných dňoch okrem električiek tiež obmedzí automobilovú dopravu v okolí hotela na Nábreží arm. generála L. Svobodu v Bratislave, kde sa bude konferencia konať. V piatok od 15:00 bude zúžená premávka na Nábreží arm. gen. L. Svobodu do jedného pruhu. Obmedzenia budú aj v okolí Reduty v Starom Meste. Od 17:30 do 18:30 bude úplne uzavretá Mostová ulica až po Jesenského.
Úsek budú môcť vodiči obísť cez priľahlé ulice, dopravu bude usmerňovať polícia alebo bude riadená dopravným značením. Ako agentúru SITA informoval bratislavský policajný hovorca Michal Szeiff, cez víkend dopravu na Nábreží arm. gen. L. Svobodu, Mostovej a Jesenského ulici, Rázusovom a Vajanského nábreží i v historickom centre mesta priebežne obmedzia presuny delegácií.