EÚ je tak silná, že najbližšie desaťročia vojny nehrozia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Europska unia
Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 9. mája (WEBNOVINY) – Európska únia je tak silný projekt, že v najbližších desaťročiach tu vojny nehrozia.

Povedal to dnes predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha (Smer-SD) na obnovenom Národnom konvente o EÚ v Bratislave počas diskusie predstaviteľov parlamentných strán o Slovensku a jeho skúsenostiach s EÚ.

Blaha za seba aj za stranu Smer zdôraznil, že podporujú „úžasný projekt európskeho zjednotenia“.

„Konečne v Európe zavládol mier, ktorý je garantovaný tak silne, že sa nejakej vojny nemusíme obávať najbližšie desaťročia,“ povedal.

Únia je však dnes podľa Blahu elitárskym spoločenstvom. Na jednej strane EÚ je podľa neho silné neoliberálne združenie podporujúce voľný trh, na strane druhej vynecháva občanov z rozhodovania. „A to je nebezpečné a mohlo by to viesť k rozpadu,“ myslí si Blaha. Poslanec si predstavuje EÚ, ktorá bude veľmi silne sociálna, demokratická a zelená.

Bugar
Foto: SITA/Diana Černáková

Bodka za mečiarizmom

Béla Bugár (Most-Híd) považuje vstup Slovenska do EÚ za správne rozhodnutie a za dôležitý míľnik. „Vstup dal bodku za mečiarizmom, za obdobím, keď hrozilo, že Slovensko bude izolované,“ konštatoval Bugár. „Musím aj povedať, že hoci sme vtedy patrili medzi najväčších eurooptimistov, pomaličky sa ten optimizmus vytráca,“ dodal.

To podľa Bugára zapríčinila nielen kríza, ale predovšetkým nezvládnutá krízová komunikácia zo strany Únie. „Posledné roky je EÚ skloňovaná vo všetkých pádoch len v súvislosti s hospodárskou krízou,“ myslí si predseda Mosta.

To je podľa neho zlé, nesprávne aj nepravdivé. Pre občanov by bolo lepšie, keby politici začali viac hovoriť o tom, ako sme žili pred vstupom do EÚ a ako žijeme po roku 2004. Bugár poukázal na to, že od vstupu do Únie na Slovensku ubudli nacionalistické tendencie.

Figel, jan
Foto: SITA/Diana Černáková

Spoločná Európa je nevyhnutnosťou

Podpredseda parlamentu a šéf KDH Ján Figeľ si myslí, že pre Slovensko je nevyhnutnosťou byť v spoločnej Európe. Idea zjednotenej Európy je podľa neho odpoveďou na minulosť aj na vojnové pomery, ktoré boli skôr pravidlom ako výnimkou.

Figeľ pripomenul, že ešte pred 70 rokmi sa v Európe bojovalo na frontoch druhej svetovej vojny a len pred 20 rokmi na Balkáne. „Nič lepšie sme nevymysleli. EÚ nie je perfektná, ale je reálna, už polstoročie trvá a je stále príťažlivá,“ hovoril Figeľ.

Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo tiež považuje vstup SR do EÚ za míľnik. Prvoradou úlohou Únie by podľa neho malo byť chrániť ľudí a nie riadiť ich životy. Únia by podľa Freša mala pokračovať v rozširovaní, a to aj o štáty ako Srbsko, Čierna Hora či Macedónsko.

Viskupič
Foto: SITA/Marián Peiger

Potreba mediálneho priestoru

Mala by byť demokratická a nie byrokratická a mala by jasnými pravidlami podporovať hospodársky rast. EÚ musí byť aj bezpečná, myslí si ďalej Frešo. „Historicky máme bezpečné obdobie, ale nie som optimista, že neexistujú žiadne hrozby. Hrozba terorizmu je to, čo zažívame prakticky denne,“ dodal. To, že v minulosti vybuchli bomby Londýne či v Madride podľa jeho slov neznamená, že nemôžu vybuchnúť aj na Slovensku.

Poslanec Jozef Viskupič z OľaNO si myslí, že EÚ by mala prestať byť projektom a mala by byť žitou skutočnosťou, ktorá odpovedá na otázky ľudí. „Myslím si, že v takejto Únii nie členských štátov, ale občanov, ktorí v nej žijú – tam by mal smerovať ďalší diskurz,“ povedal.

Viskupič si ďalej myslí, že európske témy sú na Slovensku veľmi marginalizované a mediálny priestor je eurotémami pokrytý len veľmi slabo. Vie si preto predstaviť, že by existovala nejaká forma eurospravodajstva napríklad vo verejnoprávnych médiách.

V Bratislave sa dnes za účasti najvyšších ústavných činiteľov koná úvodné zasadnutie obnoveného Národného konventu o Európskej únii. Podujatie organizuje rezort diplomacie v spolupráci s Centrom pre európske záležitosti. Ministerstvo zahraničia chce vytvoriť priestor pre celospoločenskú diskusiu o EÚ a jej budúcnosti. Do diskusie by sa mali zapojiť predstavitelia parlamentu, politických strán, vlády, ale aj mimovládnych organizácií, samospráv, cirkví či záujmových združení a akademickej obce.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Béla BugárJán FigeľJozef ViskupičĽuboš BlahaPavol Frešo