BRATISLAVA 30. decembra (WEBNOVINY) – Rok 2013 bol pre ministerstvo životného prostredia dosť ťažký, či už z hľadiska životných situácií, ale aj z hľadiska legislatívy a politiky. V prípade životných situácií bola najťažšou skúškou pre rezort júnová povodeň na Dunaji, pre agentúru SITA to povedal minister životného prostredia Peter Žiga. Ako dodal, prvýkrát vtedy rezort využil protipovodňové opatrenia, ktoré boli vybudované v rokoch 2007 až 2010.
„Voda, ktorá k nám tiekla z Nemecka a Rakúska, dosahovala úroveň, ktorú sme doposiaľ v novodobej histórii ešte nezažili a prietok na Dunaji tak bol historicky najvyšší,“ vysvetlil minister. Avšak v porovnaní s rokom 2002, keď bola na Dunaji podobná povodeň, nezaznamenalo ministerstvo žiadne obete na ľudských životoch a škody, ktoré boli napáchané na majetku, boli len na úrovni dvoch percent oproti roku 2002.
„Protipovodňové opatrenia, ktoré boli v Bratislave vybudované za 30 miliónov eur, sa nám už finančne touto povodňou vrátili,“ poznamenal Žiga.
Obrazom: Dunaj dosiahol maximum a ukázal svoju silu
Rezorty si vzájomne pomáhajú
Minister zároveň vyzdvihol aj spoluprácu medzi rezortmi, pri povodniach pomáhali aj ministerstvá vnútra a obrany, ktoré sa zúčastňovali už na protipovodňových opatreniach, ale aj pri samotnom riešení povodne. Práve júnová povodeň viedla podľa jeho slov k tomu, aby vytvorili Stratégiu protipovodňových opatrení pre celé Slovensko.
„Predstavili sme ju na jeseň tohto roka a identifikovali sme na základe informácií Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) 559 miest na Slovensku, ktoré treba zabezpečiť protipovodňovou ochranou, pretože sú najkritickejšie. Povedali sme, čo treba urobiť, ako to treba urobiť, koľko to bude stáť a budeme sa ambiciózne uchádzať nielen o prostriedky z operačného programu na roky 2014 až 2020, ale aj o peniaze zo štátneho rozpočtu,“ priblížil pre agentúru SITA envirominister. Podľa neho sa ukázalo, že peniaze vynaložené pred povodňou sú ďaleko lacnejšie ako peniaze, ktoré potom musia ísť do systému, keď už je po povodniach.
Úspech s emisiami, odpadom i ochranou prírody
Slovensku sa vlani podľa Žigu podarila aj jedna historická vec, a tou je predaj emisných jednotiek CO2 španielskej vláde aj napriek tomu, že situácia na trhu je momentálne taká, že sú prakticky nepredajné.
„Dosiahli sme celkom solídnu cenu a peniaze z ich predaja pôjdu do zatepľovania a do ekologických projektov na Slovensku,“ uviedol Peter Žiga.
Rezortu sa podarilo vo vláde schváliť legislatívny zámer nového zákona o odpadoch, nedávno bola schválená novela zákona o ochrane prírody a krajiny. Tá vytvára podľa ministra predpoklad na to, aby ministerstvo dotiahlo a mohlo prehodnotiť chránené územia na Slovensku a urobiť zonácie národných parkov.
„Samozrejme, nie je to úloha, ktorú vieme zabezpečiť v krátkodobom horizonte, budeme sa tým určite zaoberať až do roku 2016, a aj dlhšie. No už teraz sme vytvorili aj iné možnosti pre vlastníkov pozemkov a lesov, aby sme ich vedeli odškodniť nielen za finančnú ujmu, ale aj zámenou pozemkov, nájmom a podobne,“ vysvetlil.
V tomto zákone rezort vytvoril aj predpoklady boja proti invazívnym rastlinám, ale aj iné veci. „Tie možno nie sú nejakým prevratným skokom v rámci ochrany prírody, ale postupnými krokmi sa chceme dostať k jej lepšej ochrane ako bola doteraz,“ dodal Žiga.
